Európsky sociálny fond

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Európsky sociálny fond (ESF) je hlavným finančným nástrojom Európskej únie na podporu zamestnanosti v členských štátoch a na propagáciu hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Výdavky ESF predstavujú okolo 10 % celkového rozpočtu EÚ.

ESF je jedným zo štrukturálnych fondov EÚ, ktoré sú určené na zvyšovanie sociálnej súdržnosti a hospodárskeho blahobytu vo všetkých regiónoch únie. Štrukturálne fondy patria medzi redistribučné finančné nástroje, ktoré sústreďujú výdavky do menej rozvinutých regiónov v rámci Európy a podporujú tak jej súdržnosť. Hlavným cieľom ESF je podporiť vytváranie nových a lepších pracovných miest v rámci EÚ. Za tým účelom sa fond podieľa na financovaní národných, regionálnych a miestnych projektov, ktoré sa zameriavajú na úroveň zamestnanosti, kvalitu pracovných miest a komplexný charakter trhu práce v členských štátoch a ich regiónoch.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Európsky sociálny fond bol zriadený zakladajúcou Rímskou zmluvou v roku 1957 a je najstarším štrukturálnym fondom. Cieľom ESF vždy bolo zvýšenie zamestnanosti a postupne sa začal zameriavať na riešenie aktuálnych problémov. V povojnových rokoch sa venoval riadeniu migrácie pracovníkov po Európe; neskôr sa zameral na riešenie problému nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi a ľuďmi s nižším vzdelaním. V aktuálnom období financovania 2007 – 2013 sa ESF nielen snaží pomôcť ľuďom, ktorí majú problémy pri hľadaní zamestnania, napr. ženy, mladí ľudia, starší pracovníci, migrujúci pracovníci a zdravotne postihnuté osoby, ale pomáha tiež podnikom a pracovníkom prispôsobiť sa zmenám. Za týmto účelom podporuje inovácie na pracovisku, celoživotné vzdelávanie a mobilitu pracovníkov.

Miesto ESF v rámci politík a stratégií EÚ[upraviť | upraviť zdroj]

Celková stratégia Európskej únie sa opiera o lisabonskú stratégiu, ktorej cieľom je, aby sa do roku 2010 európske hospodárstvo stalo najdynamickejším na svete, budovalo na znalostiach, dokázalo dosiahnuť trvalo udržateľný hospodársky rast s väčším množstvom kvalitnejších pracovných miest a lepšou súdržnosťou a aby pritom rešpektovalo životné prostredie. Ciele ESF sú tiež založené na tejto lisabonskej stratégii. Mnohé finančné a politické nástroje EÚ sa snažia svojou činnosťou podporiť lisabonskú stratégiu. Politika súdržnosti sa usiluje o zníženie hospodárskych a sociálnych nerovností medzi krajinami a regiónmi EÚ. Využíva pritom finančné zdroje (štrukturálne fondy) z rozpočtu EÚ vrátane ESF, ktoré slúžia na podporu hospodárskeho a sociálneho rozvoja zaostalejších regiónov. V dôsledku potreby zvýšiť súťaživosť a mieru zamestnanosti na pozadí globalizácia a starnúceho obyvateľstva poskytuje európska stratégia zamestnanosti[1] koordinačný rámec pre politiky členských štátov EÚ, aby prijali spoločné priority a ciele v oblasti zamestnania. Tieto spoločné priority sa potom zohľadňujú v usmernení pre zamestnanosť[2] a stávajú sa súčasťou národných reformných programov[3], ktoré pripravujú jednotlivo členské štáty. Štáty využívajú finančnú pomoc ESF na podporu národných reformných programov a strategických národných referenčných rámcov, ktoré stanovujú primárne ciele členského štátu pri investovaní získaných štrukturálnych fondov EÚ. Európsky sociálny program[4] takisto zohráva úlohu pri určovaní prioritných investícií ESF. Sociálny program sa snaží zmodernizovať európsky sociálny model prostredníctvom modernizácie trhov práce a systémov sociálnej ochrany, aby mohli pracovníci a podniky využívať príležitosti vytvárané v rámci medzinárodnej súťaže, technologického pokroku a meniaceho sa rozloženia obyvateľstva, pričom ten najzraniteľnejší sociálny prvok zostane chránený. K aktuálnym iniciatívam ESF sa okrem toho pridáva koncept flexiistoty. Flexiistotu môžeme definovať ako politickú stratégiu na zvýšenie na jednej strane efektivity trhov práce, pracovných organizácií a vzťahov a na druhej strane istotu zamestnania a istotu príjmu[5]. Súčasťou flexiistoty je aj nový prístup k zamestnaniu, ktorý využíva model „jedna práca na celý život“ a nie jeho zastaranú verziu „jedno zamestnanie na celý život“. Podporuje teda pracovníkov, aby vzali svoj pracovný život do vlastných rúk a zúčastňovali sa celoživotného vzdelávania, prispôsobovali sa zmenám a využívali mobilitné programy.

ESF: definovanie stratégií[upraviť | upraviť zdroj]

ESF je spravovaný v programových cykloch s dĺžkou sedem rokov. Stratégiu a rozpočet ESF stanovujú po vzájomnej dohode členské štáty EÚ, Európsky parlament a Komisia EÚ. V stratégii sú stanovené ciele finančnej pomoci ESF, na ktoré sa čiastočne alebo plne vzťahuje aj pomoc z iných štrukturálnych fondov. Ciele aktuálneho cyklu financovania ESF sú:

  • Regionálna súťaživosť a zamestnanosť: posilniť regionálnu súťaživosť, zamestnanosť a atraktívnosť investícii.
  • Súdržnosť: stimulovať rast a zamestnanosť v menej rozvinutých regiónoch. Tento cieľ predstavuje viac ako 80 % výdavkov ESF.

Stratégia tiež určuje širokú os priorít – potrebných akcií na dosiahnutie cieľov a na ktoré z nich sa vzťahuje finančná pomoc.

Prideľovanie finančných zdrojov z ESF[upraviť | upraviť zdroj]

Miera výšky príspevkov z ESF je pre každý región iná a závisí od jeho relatívneho bohatstva. Regióny EÚ sú rozdelené na štyri vyhovujúce kategórie na základe porovnania ich HDP na hlavu s priemerným HDP EÚ (EÚ s 25 či 15 členskými štátmi) a rozoznávajú sa dva ciele.

Medzi ciele súdržnosti patria:

  • Konvergentné regióny: ich HDP predstavuje menej ako 75 % priemeru EÚ-25;
  • Postupne vyčleňované regióny: ich HDP na hlavu prekračuje 75 % priemeru EÚ-25, no nedosahuje 75 % priemeru EÚ-15.

Medzi ciele regionálnej súťaživosti a zamestnanosti patria:

  • Postupne začleňované regióny: ich HDP je nižší ako 75 % priemeru EÚ-15 v období 2000 – 2006, no vyšší ako 75 % priemeru EÚ-15 v období 2007 – 2013;
  • Regionálna súťaživosť a zamestnanie: vzťahuje sa na všetky regióny EÚ.

V konvergentných regiónoch môže podiel ESF na financovaní projektov dosiahnuť až 85 % celkových nákladov. Čo sa týka regionálnej súťaživosti a zamestnania, výška investícií zvyčajne predstavuje 50 % nákladov. V bohatších členských štátoch dopĺňajú finančnú pomoc ESF národné iniciatívy v oblasti zamestnanosti; v chudobnejších štátoch môže byť ESF hlavným zdrojom finančných prostriedkov pre iniciatívy súvisiace so zamestnaním. Regióny, ktoré majú nárok na podporu v rámci aktuálneho programového kola ESF (2007 – 2013), sú znázornená na mape.

Uplatňovanie ESF[upraviť | upraviť zdroj]

Kým stratégia ESF sa plánuje na úrovni EÚ, implementácia prostriedkov ESF je v rukách členských štátov EÚ a ich regiónov. Po schválení stratégií a príspevkov z rozpočtu nastupuje jednotný prístup k programovaniu. Členské štáty a ich regióny v spolupráci s Európskou komisiou naplánujú sedemročné operačné programy. Tieto operačné programy obsahujú popis oblasti, na ktoré sa využijú finančné príspevky a ktoré môžu byť geografické či tematické. Členské štáty menujú národné orgány pre riadenie ESF, ktoré majú na starosti výber projektov, rozdeľovanie financií a hodnotenie napredovania a výsledkov projektov. Okrem toho sú menované certifikačné a kontrolné orgány, ktoré sledujú použitie zdrojov a zabezpečujú ich súlad s nariadeniami ESF.

Projekty ESF[upraviť | upraviť zdroj]

ESF sa v praxi uplatňuje prostredníctvom projektov, ktoré využívajú a uplatňujú mnohé organizácie vo verejnom i súkromnom sektore. Týka sa to národných, regionálnych a miestnych orgánov, výchovných a vzdelávacích inštitúcií, mimovládnych organizácií (MVO) a dobrovoľníckeho sektora, no tiež sociálnych partnerov, napr. odborov a zamestnaneckých rád, priemyselných a odborných združení a jednotlivých spoločností.

Kto získava z ESF (po anglicky)

Škála osôb a organizácií, ktoré môžu využívať projekty ESF, je široká, napr. jednotliví pracovníci, skupiny ľudí, priemyselné odvetvia, odbory, verejná správa či jednotlivé firmy. Osobitnú cieľovú skupinu predstavujú zraniteľné skupiny ľudí, ktorí majú obzvlášť veľké problémy pri hľadaní práce alebo pokračovaní v jej výkone, napr. trvalo nezamestnané osoby a ženy. Len pre ilustráciu, odhaduje sa že prostredníctvom projektov ESF sa ročne pomôže viac ako 9 miliónom ľudí z týchto skupín – pozrite schému č. 1.

Európsky sociálny fond v období 2007 – 2013[upraviť | upraviť zdroj]

Aktuálny programový cyklus ESF je platný od roku 2007 do roku 2013 a jeho témou je investícia do ľudí. V tomto období ide o investíciu vo výške zhruba 75 miliárd € – teda takmer 10 % rozpočtu EÚ – na projekty pre zlepšenie zamestnanosti. Zdroje sa rozdeľujú do šiestich osobitných oblastí:

Využívanie ESF podľa krajín (po anglicky)
  • Zdokonaľovanie ľudského kapitálu (34 % celkových zdrojov)
  • Zlepšovanie prístupu k zamestnanosti a trvalo udržateľnému rozvoju (30 %)
  • Zvyšovanie prispôsobivosti pracovníkov a firiem, podnikov a podnikateľov (18 %)
  • Zlepšovanie sociálneho začlenenia znevýhodnených osôb (14 %)
  • Posilňovanie inštitucionálnych kapacít na národnej, regionálnej a miestnej úrovni (3 %)
  • Mobilizácie pre reformy v oblasti zamestnania a začleňovania (1 %)

Samotné rozdelenie zdrojov v každom regióne sa líši v závislosti od miestnych a regionálnych priorít. Všetkých šesť priorít sa dá vztiahnuť na ciele súdržnosti aj regionálnej súťaživosti a zamestnania, regióny zamerané na súdržnosť však zvyčajne kladú dôraz na zdokonaľovanie ľudského kapitálu. Prideľovanie podielov z ESF v jednotlivých členských štátoch v období 2007 – 2013 je znázornené v schéme č. 2. Redistribučný charakter ESF sa prejavuje v schéme č. 3, ktorá zobrazuje výdavky na hlavu s ohľadom na populáciu členských štátov.

Ďalšie informácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Brožúra ESF: leták vydaný v roku 2007, poskytuje základné informácie o cieľoch, základných princípoch a fungovaní Európskeho sociálneho fondu. Je k dispozícii v 23 jazykoch EÚ.
  • Štatistický prehlad : ponúka prehľad základných aktivít Európskeho sociálneho fondu v období 2007 – 2013 a tiež kľúčových faktov a čísiel týkajúcich sa programu.

Európsky sociálny fond: 50 rokov investovania do ľudí (Kniha k 50. výročiu): pri príležitosti 50. výročia založenia Európskeho sociálneho fondu vydala Komisia ilustrovanú knihu s popisom aktivít ESF za uplynulých päť desaťročí.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Európska stratégia zamestnanosti, prístup 14. 10. 2008
  2. Usmernenia o zamestnanosti, prístup 12. 10. 2008
  3. Národné reformné programy, prístup 17. 10. 2008
  4. Sociána agenda, prístup 12. 10. 2008
  5. Flexiistota, prístup 16. 10. 2008

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]