Eurozóna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Krajiny Eurozóny (2014)

Eurozónu tvoria členské štáty Európskej únie, ktorých menou je euro. Zavedenie eura predstavuje tretiu etapu hospodárskej a menovej únie (HMÚ), vytváranej v rámci Európskej únie od začiatku 90. rokov 20. storočia.

Členovia[upraviť | upraviť zdroj]

Členmi eurozóny sú Belgicko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko.

Eurozóna zahŕňa aj mimoeurópske územia niektorých členských štátov Európskej únie, ktorých menou je euro. V týchto oblastiach žije okolo 4 500 000 obyvateľov. Patria sem:

Nečlenovia používajúci euro[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: euro

Okrem toho euro oficiálne používajú štáty Andorra, Monako, San Maríno a Vatikán; neoficiálne aj Čierna Hora a sporné územie Kosova. Andorra až v roku 2013 podpísala podobnú zmluvu ako Monako, San Maríno a Vatikán a získala povolenie raziť si vlastné euromince.

Členovia Európskej únie plánujúci zaviesť euro[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: euro

Desať štátov Európskej únie zatiaľ euro ako svoju menu nezaviedlo. Sú to štáty, ktoré majú tzv. výnimku z hospodárskej a menovej únie. Spojené kráľovstvo a Dánsko majú trvalú výnimku, nie sú teda vôbec povinné zaviesť euro. Ostatné štátny majú dočasnú výnimku a v budúcnosti teda sú povinné zaviesť euro. Od 1. januára 2015 sa výnimka ruší pre Litvu, teda od tohto dátumu Litva zavádza euro [1].

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Inštitucionálny rámec[upraviť | upraviť zdroj]

Eurozóna používa ten istý inštitucionálny rámec ako celá Európska únia. Teda najmä tzv. inštitucionálny trojuholník Európsky parlament - Rada - Komisia a aj ostatné inštitúcie (Európska rada, Súdny dvor EÚ, Dvor audítorov, Európska centrálna banka) a ďalšie orgány a úrady. Niektoré orgány a inštitúcie majú však osobitné úlohy pre eurozónu, prípadne sú určené špeciálne pre eurozónu.

V rámci Rady EÚ je dôležité zoskupenie Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN).

Menovú politiku eurozóny určuje výlučne Európska centrálna banka.

Euroskupina[upraviť | upraviť zdroj]

Neformálnym orgánom eurozóny je Euroskupina. Euroskupinu od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy upravuje protokol o Euroskupine pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie. Ako neformálny orgán nemá Europskupina žiadne osobitné rozhodovacie právomoci.

Euroskupinu tvoria ministri členských štátov únie, ktorých menou je euro. Spravidla ide o ministrov financií a hospodárstva. Euroskupina si volí svojho predsedu na obdobie dva a pol roka. V súčasnosti je predsedom Euroskupiny holandský minister financií Jeroen Dijsselbloem.

Summit eurozóny[upraviť | upraviť zdroj]

Od nadobudnutia platnosti tzv. Fiškálneho paktu vznikol ďalší neformálny orgán eurozóny, summit eurozóny. Summit eurozóny je neformálnym stretnutím hláv štátov a predsedov vlád únie, ktorých menou je euro, za účasti predsedu Európskej komisie. Podobne ako Euroskupina, ani summit eurozóny nemá žiadne formálne rozhodovacie právomoci. Predsedu summitu eurozóny menuje jednoduchou väčšinou summit eurozóny vtedy, keď Európska rada volí svojho predsedu, a menuje ho na rovnaké funkčné obdobie. Dosiaľ sa uplatňuje pravidlo, že predseda Európskej rady je zároveň predsedom summitu eurozóny. V súčasnosti je to Belgičan Herman Van Rompuy. Od 1. decembra 2014 ním bude Poliak Donald Tusk [2].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Rozhodnutie Rady 2014/509/EÚ
  2. Závery mimoriadneho zasadnutia Európskej rady z 30. 8. 2014