Eurylochos (Odysea)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Odyseus (v strede) v sprievode Eurylocha a Perimeda stretol ducha Teiresia (hlava vľavo dole) v podsvetí, scéna z 11. spevu Odysey, červenofigúrový kalyx-kratér, cca 380 pred Kr.

Eurylochos (starogr. ΕὐρύλοχοςEurylochos, lat. Eurylochus) je v gréckej mytológii druh itackého kráľa Odysea a manžel jeho sestry Ktimeny.[1]

Eurylochos viedol prieskumný oddiel, ktorý vyslal Odyseus na ostrov Aiaia.[2] Na ostrove objavili dom čarodejnice Kirké, strážený zakliatými levmi a vlkmi. Z domu bol počuť spev, preto na seba upozornili a Kirké ich pozvala dnu. Všetci sa nahrnuli dovnútra, jediný Eurylochos nevošiel, lebo tušil lesť.[3][1] Kirké družine vykúzlila jedlo a ponúkla ho, následne každého švihla čarovným prútikom a premenila ich na prasatá.[4]

Zhrozený Eurylochos sa rýchlo vrátil na loď, opísal udalosť Odyseovi a ten hneď vyrazil do domu Kirky.[5] Cestou ho zastavil boh Hermes, aby ho varoval a pomohol mu. Proti čarám Kirky mu daroval čarovnú bylinu a poradil mu, aby na Kirku vytasil meč a donútil ju prisahať, že jeho druhov odčaruje.[6] Kirké mu to potom sľúbila, ale len pod podmienkou, že u nej zostane celý rok. Odyseus súhlasil a tak tam zostal aj so svojou družinou. Keď po roku nadišiel deň odchodu, požiadali Kirku o povolenie odísť. Kirké ich priateľsky prepustila a pri rozlúčke dala Odyseovi radu, aby sa zastavil pri prahu podsvetia a vyvolal tam ducha veštca Teiresia,[7] ktorý mu poradí čomu sa má vyvarovať na budúcej ceste. Vchod do podsvetia bol ďaleko na severe v krajine Kimmeriov. Keď našli miesto odkiaľ sa do podsvetia vchádzalo, vstúpil tam Odyseus sprevádzaný Eurylochom, priniesli spolu obeť duchom mŕtvych a dali si vyvolať ducha veštca Teiresia. Ten Odysea ako im to povedala Kirké, varoval pred nástrahami budúcej cesty.[8]

Aj keď Eurylochos prežil trójsku vojnu i mnohé útrapy dlhej spiatočnej cesty, domov sa už nevrátil. Na ostrove Trinakia (Sicília), prehovoril svoju družinu, aby zabili niekoľko kráv patriacich bohu slnka Héliovi.[9] Za túto opovážlivosť ich potom najvyšší boh Zeus zahubil bleskom v morskej búrke.[10] Jediný kto prežil, bol Odyseus.[1]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80. S. 139.
  2. Homér, Odysea, 10,208.
  3. Homér, Odysea, 10,229.
  4. Homér, Odysea, 10,428.
  5. Homér, Odysea, 10,244.
  6. Homér, Odysea, 10,274–345
  7. Homér, Odysea, 10,487.
  8. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80. S. 440.
  9. Homér, Odysea, 12,339.
  10. Homér, Odysea, 12,384.