Eurytos a Kteatos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Eurytos a Kteatos (iné názvy: Molioni, Molionidi, Aktorioni; starogr. Εὔρυτος και Κτέατος, Μολιονίδαι, ἈκτορίδαιEurytos kai Kteatos, Molionidai, Aktoridai) sú v gréckej mytológii synovia élidskeho kráľa Aktora a jeho manželky Moliny.[1][2](podľa inej verzie synovia boha Poseidóna[3])

Podľa antických správ boli dvojičky Eurytos a Kteatos, spojení ako siamske dvojčatá v páse,[2] inokedy sa zase spomínajú ako dve samostané bytosti[4] podivuhodnej sily. Prevládajúca verzia za ich rodičov uvádza élidskeho kráľa Aktora a Molinu, ale podľa antického autora Athénaia z Naukratidy, ale aj iných, bol ich otcom boh Poseidón, ktorý ich matku zviedol v podobe vtáka a ona potom porodila strieborné vajce z ktorého sa narodili.[5]

Obaja sa oženili s dcérami ólenskeho kráľa Dexamena. Eurytos si zobral Théraifonu, s ktorou mal syna Thalpia a Kteatos a jeho manželka Théroniké boli rodičmi syna Amfimacha.[6]

Spolukráľ ich otca, Augeias[7] bol známy svojim bohatstvom a nečistotou v chlieve. Vyčistiť jeho chliev sa všeobecne pokladal za čin priam nemožný a práve preto bol touto úlohou poverený mykénskym kráľom Eurystheom, hrdina Herakles, ktorý mu musel slúžiť na príkaz najvyššieho boha Dia.[8]

Herakles si však pred splnením úlohy, aby si aj niečo zarobil, vyžiadal od Augeia odmenu a on mu ju sľúbil. Keď potom Augeias odmietol Heraklovi odmenu vyplatiť a navyše ho ešte aj s urážkami vyhnal, potupený Herakles sa mu rozhodol pomstiť.[8] Len čo Herakles splnil všekých dvanásť úloh a dosiahol tak slobodu, postavil veľké vojsko a na Augeia zaútočil.[2] Augeias pri obrane Élidy za veliteľov svojho vojska vymenoval synov Aktora, Euryta a Kteata.[7]

Vojna sa však onedlho prerušila, lebo Herakles ochorel a radšej podpísal prímerie. Bratia ale kľud zbraní využili a na Heraklovo vojsko nečakane zaútočili. Po veľkých stratách bol Herakles nútený ustúpiť, ale keď o tri roky Eurytos a Kteatos odišli na oslavy tretích isthmických hier, Herakles ich dostihol pri meste Kleónais a zabil ich. Následne po rýchlom pochode na Élidu zaútočil, Augeia usmrtil a vymenoval za kráľa Augeiovho syna Fylea.[2]

Z mýtov sú bratia Eurytos a Kteatos známi aj tým, že sa zúčastnili lovu na kalydónskeho diviaka.[9]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,2,1.
  2. a b c d Apollodoros, Bibliotheca, 2,7,2.
  3. Hesiodos, Katalogos gynaikón, fragment 9.
  4. Homér, Iliada, 2,615-625.
  5. Athénaios z Naukratidy, Deipnosofistai, 2,50-53.
  6. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,3,3.
  7. a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,1,11.
  8. a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80. S. 88-89.
  9. Ovidius, Metamorphoses, 8,300-329.