Európska komisia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Európska Komisia


Logo Európskej komisie, inšpiráciou bola budova jej sídla v Bruseli, Berlaymont
Prehľad
Členstvo27 štátov
LíderPredseda
Politická správaTím 27 komisárov
SídloBrusel, Belgicko
Luxemburg, Luxembursko
Web stránkaec.europa.eu
Európska komisia, Berlaymont

Európska komisia (EK) je najvyšší výkonný orgán Európskej únie (EÚ), ktorý má v mnohých otázkach rozhodovaciu právomoc. Navrhuje legislatívu EÚ, kontroluje dodržiavanie tejto legislatívy v členských krajinách EÚ a zastupuje EÚ voči členským štátom aj navonok. Z prevažnej časti spravuje rozpočet EÚ.

Komisia v praxi funguje ako vládny kabinet s 27 členmi Komisie, neformálne nazývanými "komisári". Každý štát má v EK zastúpeného jedného člena, avšak tí sú prísahou zaviazaní reprezentovať všeobecné záujmy EÚ ako celku, nie vlastného štátu. V súčasnosti je predsedníčkou EK Ursula von der Leyen, ktorou sa stala v decembri 2019.

Zloženie Európskej komisie[upraviť | upraviť zdroj]

V čele Európskej komisie stojí predseda navrhnutý Európskou radou a potvrdený Európskym parlamentom. Ostatní členovia (komisári) sú spoločne menovaní Radou európskej únie, prezidentom Európskej komisie a potvrdení Európskym parlamentom.

Počet komisárov sa počas roku 2004 niekoľkokrát zmenil. Pred vstupom desiatich nových členských štátov mala Európska komisia 20 komisárov. Päť štátov - Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Španielsko a Spojené kráľovstvo - mali v EK dvoch komisárov, zvyšných 10 členských štátov po jednom.

Po vstupe nových členských štátov 1. mája 2004 sa zvýšil počet komisárov na 30 (pribudlo po jednom komisárovi z každej novej členskej krajiny). 18. novembra 2004, kedy sa ujala vlády nová Európska komisia, sa počet komisárov znížil na 25 - každá členská krajina má už len jedného komisára. Taký stav nastal aj po pristúpení Rumunska a Bulharska v roku 2007, resp. Chorvátska v roku 2013. EK má v roku 2020 27 komisárov a Predsedu komisie.

Napriek tomu, že členov Komisie nominujú členské štáty, nesmú komisári po svojom schválení požadovať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády ani iného orgánu.

Organizačná štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Aparát Európskej komisie sa rozdeľuje do takzvaných generálnych riaditeľstiev (Directorate-General, DG), ktoré sú analogické ministerstvám. Každé generálne riaditeľstvo sa zaoberá konkrétnou problematikou, na jeho čele je generálny riaditeľ, ktorý podlieha priamo konkrétnemu komisárovi. V portfóliu jedného komisára môže byť viacero generálnych riaditeľstiev.

Podľa údajov EK pracovalo na generálnych riaditeľstvách k aprílu 2007 spolu 23 043 zamestnancov v trvalom alebo dočasnom pracovnom pomere. EK mala v roku 2018 asi 32 000 zamestnancov.[1]

V každom členskom štáte EÚ má Európska komisia aj svoje zastúpenie, na Slovensku je to v Bratislave.

Pracovný program a rozhodnutia[upraviť | upraviť zdroj]

Predseda komisie nastavuje politický kurz, na základe ktorého komisári rozhodujú aké sú strategické ciele a vypracovávajú ročný pracovný program, ktorý predstavuje plán činnosti na nasledujúcich 12 mesiacov a v ktorom je vysvetlená realizácia politických priorít v praxi.[2]

Rozhodnutia Európskej komisie sa prijímajú na základe kolektívnej zodpovednosti a všetci komisári majú pri rozhodovaní rovnaký hlas. Výnimku majú prípady, ktoré ich oprávňujú na určité situácie.[2]

Komisie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Von der Leyenovej komisia - súčasná komisia, v úrade od 1.decembra 2019
  • Junckerova komisia - predošlá komisia, (1.november 2014 - 30.november 2019)
  • Barrosova komisia - predošlá komisia, s dvoma volebnými obdobiami:
    • 1. Barrosova komisia (22. november 2004 - 8. február 2010)
    • 2. Barrosova komisia (9. február 2010 - 31. október 2014)


Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. https://ec.europa.eu/info/about-european-commission/organisational-structure_en
  2. a b Európska komisia [online]. Oficiálne webové stránky Európskej únie, [cit. 2020-10-15]. Dostupné online.