Eusebios z Kaisareie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Eusebios z Kaisareie

Eusebios z Kaisareie (iné názvy: Eusebius/Eusebios z Caesarey, Eusébius/Euzébius z Cézarey, Eusebios Kaisareiský/Kaisarejský, Eusebius/Eusebios/Eusébius/Euzébius Cézarejský; starogr. Εὐσέβιος ὁ Καισάρειος – Eusebios o Kaisareios) * ~275 – † 30. máj 339) bol grécky biskup v meste Caesarea (Cézarea, gr. Kaisareia) v Palestíne, teológ, spisovateľ, historik, často nazývaný otcom cirkevnej histórie. V svojich dielach zaznamenal rané dejiny kresťanskej cirkvi.

V Kaisareii, kde pôsobil už Origenes, získal vynikajúce vzdelanie. Po prenasledovaní kresťanov 303 ušiel do Egypta, ale bol tu uväznený. Až po zrovnoprávnení kresťanstva 313 sa mohol vrátiť a stal sa v rodisku biskupom. Eusebios sympatizoval s ariánstvom, ale bol ho nútený zavrhnúť. R. 335 bol vymenovaný za patriarchu v Antiochii, úrad odmietol a venoval sa písaniu. S Pamfilom je autorom kritického vydania Starého zákona, sám pracoval na Novom zákone a vytvoril slávne tabuľky s paralelami z jednotlivých evanjelií. Písal apológie a iné spisy, ale najmä desaťzväzkové Ekklesiastiké historia (Cirkevné dejiny), opisujúce vývoj kresťanstva do roku 324. Obrat za Konštantína I. Veľkého, ktorého oslávil rečou i písmom, pokladal za naplnenie božieho plánu, ku ktorému smerovali predchádzajúce dejiny. Svetovú kroniku (Chronikoi kanones ..., 2 knihy) tvoria v podstate chronologické tabuľky: 1. kniha opisuje dejiny národov a ríš (Chaldejcov, Asýranov, Židov, Egypťanov), 2. obsahuje v paralelných tabuľkách biblickú a profánnu históriu .