Eva Jaššová

Doc. PhDr. Eva Jaššová PhD. (* 1954 – 15. marec 2014, Šurany^[1]) bola psychologička, slovenská novinárka, mediálna odborníčka a politologička.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Absolvovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor psychológia (1978) a postgraduálne štúdium na katedre žurnalistiky FF UK (1987). V rokoch 1978 – 1980 pôsobila v Ústave s výchovno-liečebným režimom v Ľubochni-doline ako klinická psychologička. V rokoch 1980 – 1989 bola redaktorkou, moderátorkou Čs. rozhlasu. Po roku 1989 pedagogicky pôsobila na Fakulte telesnej výchovy a športu UK, Akadémii Policajného zboru SR, Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, FDU AU v Banskej Bystrici, Katedre estetiky FF UK v Bratislave, na Katedre žurnalistiky UKF v Nitre (2002 – 2012). Pôsobila ako vedecká pracovníčka Ministerstva obrany SR, bola riaditeľkou Oddelenia psychologickej a sociálnej starostlivosti. Bola poslankyňou Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislava, v rámci toho bola členkou Mestskej školskej rady a zakladateľkou, koordinátorkou Bratislavského detského parlamentu. Bola asistentkou poslankyne Národnej rady SR, členkou Rozhlasovej rady.

Bola samostatnou vedeckou pracovníčkou Ústavu politických vied SAV (2002 – 2013). Potom pracovala na Ústave politických vied Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici. Pôsobila na Vysokej škole v Sládkovičove, kam sa vrátila v roku 2013. V rokoch 1989 – 1999 šéfredaktorka PSYCHOFÓRA, bulletinu Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV. V roku 2006 šéfredaktorka časopisu ROMANI VORBA, RÓMSKE SLOVO, prvého časopisu, ktorý vydávali olašskí Rómovia s podporou MPSVR SR, v rámci toho bola akreditovanou sociálnou pracovníčkou MPSVR SR.

Oblasť pôsobenia[upraviť | upraviť zdroj]

Je autorkou viacerých vedeckých prác v oblasti psychológie, pravidelných psychologických poradenských rubrík v médiách (Rodina, Zatykač, Príma kamarát, Nový čas – ľudia, Atlas), vyjadruje sa k otázkam sociálnej komunikácie, masmediálnej komunikácie, politickej kultúry, terorizmu a mediálneho pôsobenia slovenských politikov. PhD. získala na Katedre psychológie FF UK s dizertačnou prácou Komunikácia s aktérmi teroru pri oslobodzovaní rukojemníkov. V roku 2010 jej bol udelený vedecko-pedagogický titul docent na UKF v Nitre s habilitačnou prácou Mediálna analýza komunikácie politikov v rozhlasovom vysielaní Slovenského rozhlasu v relácii Nočné dialógy, prednáškou na tému Od persuázie k manipulácii v médiách.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Je autorkou a spoluautorkou viacerých knižných publikácií a rovnako aj značného množstva odborných a publicistických článkov. Medzi jej najvýznamnejšie práce patria:

Terorizmus – od komunikácie s aktérom teroru až po opatrenia štátov v boji proti nemu. (Bratislava, 2006, 375 s.; v spoluautorstve s Ľ. Cigánikom, vydavateľstvo VEDA)
Profesionalizácia sociálnej komunikácie v armáde (Bratislava, MO SR, 2001, 112 s.)
Ako nebyť šikanovaný (Bratislava, MO SR, 1998, st. 92)
Sociálno-komunikačné a rétorické hľadiská práce policajta – skriptá (Bratislava, APZ SR, 1997, 127 s.)
Tvorivosť – piata dimenzia (Bratislava, SMENA, Krizovatky, 1984, 204 s.), v spoluatorstve s M. Zelinom