Evanjelická cirkev augsburského vyznania (Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol Lutherova ruža, emblém evanjelických cirkví

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) je druhá najväčšia cirkev na Slovensku. Hlási sa k učeniu nemeckého reformátora Martina Luthera. V roku 2001 sa k nej hlásilo podľa štatistického úradu SR 6,93 % slovenskej populácie, t. j. 372 858 osôb. K roku 2004 mala cirkev 326 zborov, 357 duchovných a 651 kostolov a modlitební.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Reformácia na Slovensko prvýkrát prenikla v súvislosti s učením Jana Husa a výbojmi Jána Jiskru.[1] Po jeho potlačení sa v prvej polovici 16. storočia nemalý počet zborov začal prikláňať k Lutherovmu učeniu a jeho návratu k Biblii. Zbory vznikali už pár rokov po zverejnení Lutherových výpovedí proti odpustkom v roku 1517. Pomáhal tomu aj fakt, že myšlienky reformácie z Nemecka priniesli študenti teológie, ktorí sa vracali na Slovensko. V 2. polovici 16. storočia boli 2/3 obyvateľstva evanjelické.

Na synode v Žiline v roku 1610 sa položili základy samosprávnej organizácie cirkvi. Vznikli prvé 3 superintendencie (biskupstvá) a boli zvolení prví traja superintendenti (biskupi) - Eliáš Láni, Samuel Melík a Izák Abrahamides pre západné a stredné Slovensko. Na východnom Slovensku vznikli dve superintendencie v roku 1614 na synode v Spišskom Podhradí. Medzi ústrednými postavami Žilinskej synody bol aj palatín Juraj Thurzo.

Cirkev jestvovala s obmedzeniami od roku 1681 (Šopronské artikuly). Oficiálne bola cirkev opäť povolená Tolerančným patentom z roku 1781, ktorý vydal pre Uhorsko cisár Jozef II. Po ňom boli postavené s mnohými stavebnými obmedzeniami dve tretiny evanjelických kostolov v Uhorsku. Úplná rovnosť cirkví pred zákonom nastala až v roku 1848. Liberalizáciu vo vzťahu štátu k evanjelickej cirkvi znamenal i Cisársky patent z roku 1859, ktorý však vyvolal v cirkvi spory známe ako patentálne boje. Vznikom ČSR v roku 1918 sa konštituovala z Evanjelickej cirkvi v Uhorsku samostatná ECAV na Slovensku. Prvá Ústava samostatnej evanjelickej cirkvi bola prijatá v roku 1921.

V období prvej republiky mala cirkev najužšie kontakty s Českobratrskou církví evangelickou.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

ECAV je zakladajúcim členom Svetového luteránskeho zväzu (SLZ), Konferencie európskych cirkví (KEC) a Svetovej rady cirkví (SRC), sídlom ktorých je Ženeva, Švajčiarsko. Na Slovensku je ECAV zakladajúcim členom Ekumenickej rady cirkví. ECAV je v súčasnosti partnerom vlády pri predkladaní najmä cirkevných zákonov. V roku 2010 sa po prvýkrát uskutočnila evanjelická bohoslužba v kaplnke na Úrade vlády Slovenskej republiky[2]. Činnosť cirkvi sa riadi Ústavou, prijatou v roku 1993 a doplnenou v roku 2007.

Viera[upraviť | upraviť zdroj]

Evanjelická cirkev, na rozdiel od niektorých ostatných cirkví, nepoužíva na oslovenie duchovných slovo "otec", pretože podľa Ježišových slov v evanjeliách patrí toto oslovenie len nebeskému Otcovi. Preto pred oslovenie biskup, senior, farár, patrí slovo "brat".

Služby božie[upraviť | upraviť zdroj]

Základné časti služieb božích možno podľa poradia zoradiť naledovne[3]: Úvodná hudba (Preludium) môže byť formou spevokolu, ale aj reprodukovanej hudby, či prostredníctvom organu. Slúži najmä dôstojnosti vstupu do priestoru chrámu. Oslovenie predstavuje jeden z novších prvkov služieb božích. Kazateľ oslovuje zbor, prípadne privíta hostí.

Introit alebo predspev pripravuje kazateľa na kázeň a prijímanie Ducha svätého. Kyrie, ranná alebo vstupná pieseň je pieseň na oslavu Pána Boha za istotu viery a za istotu odpustenia kajúcim. Glória zhromaždenie spieva na slávu Bohu Salutácia je pozdravením, ktorým sa kňaz s účastníkmi služieb božích pozdravia a poprajú si Božiu prítomnosť. Kolekta je modlitba, v ktorej veriaci prosia o požehnanie stretnutia s Bohom. Epištola je text Biblie, ktorým sa Boh prostredníctvom kazateľa prihovára zhromaždeným veriacim. Do čítania biblických textov je možné zapájať aj zodpovedných členov zboru.

Druhá pieseň (Graduál), pieseň primeraná času a významu nedele a sviatku a podľa možností aj predmetu kázne. Evanjelium, ktoré nasleduje je ďalší text na službách božích, ktorým duchovný pastier evanjeliom, t.j. radostnou zvesťou obracia pozornosť na Boha. Zbor odpovedá: "Chvála Tebe, Hospodine, Haleluja", čo je oslavou Boha za túto milosť. Krédo je pieseň vyznania viery a potvrdenie faktu, že zbor si slovo pravdy evanjelia osvojuje a priznáva sa k nemu. Aby sa i tieto piesne – krédo často neopakovali, možno túto vieru vysloviť slovami Apoštolského vierovyznania a potom sa spieva pieseň pred kázňou, alebo primeraná iná. Stredobodom evanjelických služieb Božích je Kázeň.

Záverečná liturgia sa skladá z ďakovnej antifóny, kolekty a Áronovského požehnania. Po nej nasleduje posledný verš štvrtej piesne, po ktorom kňaz vyzve ľudí k podaniu rúk a pokojnom sa rozídení, ktoré je doprevádzané záverečnou organovou hrou (Postludium)

Organizačná štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Základnou organizačnou zložkou je církevný zbor. Zbory sa združujú do seniorátov a senioráty do dištriktov. ECAV je rozdelená do dvoch dištriktov: Východný a Západný dištrikt a do 14 seniorátov, z toho je 8 seniorátov v západnom a šesť vo východnom dištrikte[4]:

Západný dištrikt:

Východný dištrikt

Výkonné orgány cirkvi na všetkých úrovniach sú zložené z konventu, najvyššieho orgánu zboru, presbyterstva a predsedníctva. Zákonodárny a najvyšší správny orgán slovenských evanjelikov predstavuje synoda. V zmyle Ústavy evanjelickej cirkvi je volebné obdobie predstaviteľov na všetkých úrovniach 6 rokov. Kňazov cirkvi volí zbor každých 10 rokov.[5]

Evanjelická diakonia[upraviť | upraviť zdroj]

Evanjelická diakonia na Slovensku sa na úrovni cirkevných zborov formovala už koncom XIX.storočia. V Bratislave, na Palisádoch, začiatkom dvadsiateho storočia vzniklo najväčšie inštitucionálne stredisko známe pod názvom Evanjelická nemocnica /nemocnica, sirotinec, starobinec, domov diakonís a diakonov/. Po nástupe komunizmu, v roku 1951 bolo toto stredisko štátom rozpustené a všetci jeho obyvatelia vyhnaní na ulicu, budova a majetok bola cirkvi odobratá bez náhrady. V nemocničnej časti mohli ostať pracovať ako zdravotné sestry len tie diakonisy, ktoré sa vzdali rúcha t.j. vzdali sa svojej viery. Staré a choré diakonisy boli bez finančného zabezpečenia umiestnené v polorozpadnutom starobinci na Jozefskej ulici v Bratislave, kde postupne v na choroby, zimu a podvýživu umierali. Tu ako posledný duchovný správca Diakoniského ústavu, nemocnice, starobínca a sirotínca od roku 1947 býval ThB.Ondrej Bartko - ev.a.v. farár s manželkou Annou r.Jurčovou a deťmi /Ing.Ivan Bartko, Mgr.Fedor Bartko, Mgr.Ondrej Bartko/, ktorý v bratislavskom cirkevnom zbore a bratislavskom senioráte ECAV pôsobil až do začiatku deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Aj on s rodinou sa ocitol bez strechy nad hlavou. Prichýlil ho na necelý rok profesor Ján Jamnický, ktorému však dom na Štefánikovej ulici v Bratislave čoskoro v rámci tvz. Akcie B /byty/ komunisti vzali. On sám s rodinou bol z Bratislavy vyhostený.Tak ako Diakoniský ústav v Bratislave /Evanjelickú nemocnicu/ , komunistický režim zlikvidoval aj iné charitatívne domovy Evanjelickej diakonie na Slovensku /napr.: domov Betánia v Liptovskom Mikuláši, Starej Turej a na iných miestach/.

Nová história evanjelickej diakonie sa začína písať až v roku 1991. Účelové zariadenie evanjelickej cirkv disponuje prstredníctvom 19 stredísk vo všetkých regiónoch Slovenska sociálnu, pastoračnú a zdravotnú pomoc ľuďom, ktorí sa vplyvom svojho zdravotného stavu, choroby, alebo samoty dostali do ťažkej životnej situácie. Diakonia disponuje 10 zariadeniami pre seniorov, detskými jasľami, detským domovom, útulkom pre mladých a internátnou školou pre zdravotne postihnuté deti.

Vzdelávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Od začiatku protestantsva sa na vzdelanie kládol veľký dôraz. Prvé evanjelické školy začali vznikať už od Tolerančného patentu. Inštitúciou najvyššieho vzdelávania je Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského. Cirkev ďalej disponuje 5 materskými školami (Bratislava,Spišská Nová Ves, Rožňnava, Svätý Jur, Košice), 5 základnými a 8 strednými školami.[6] Evanjelické základné školy:

  • Evanjelická základná škola Bratislava
  • Evanjelická základná škola biskupa Jura Janošku Liptovský Mikuláš
  • Cirkevná základná škola Dr. Martina Luthera Bratislava
  • Evanjelická základná škola Rimavská Sobota
  • Evanjelická základná škola Martin


Stredné vzdelávanie zaisťujú tieto gymnáziá a odborné školy:

  • Evanjelické lýceum v Bratislave
  • Evanjelické gymnázium v Banskej Bystrici
  • Evanjelické gymnázium Tisovec
  • Evanjelická spojená škola Liptovský Mikuláš
  • Evanjelická spojená škola Prešov
  • Biblická škola v Martine
  • Evanjelické gymnázium J.A. Komenkého v Košiciach
  • Evanjelické gymnázium Dr. Martina Luthera Bratislava

Médiá[upraviť | upraviť zdroj]

Predstavitelia cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyšším predstaviteľom cirkvi je generálne predsedníctvo, ktorého členmi sú PhDr. Mgr. Miloš Klátik, PhD, generálny biskup a doc. MUDr. Imrich Lukáč, CSc., generálny dozorca.

Generálni biskupovia od roku 1919:

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.historickarevue.com/archiv_54.html
  2. http://m.webnoviny.sk/nabozenstvo/urad-vlady-dnes-bude-prva-evanjelick/235256-clanok.html
  3. http://www.evanjelik.sk/node/3261
  4. http://www.ecav.sk/?p=Senioraty
  5. http://web.archive.org/web/20070716213259/www.culture.gov.sk/files/files/stranky/ECAV_Ustava.pdf
  6. http://www.ecav.sk/files/user/evanjelicke_skoly.ppt