Evanjelický kostol v Trnave

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Evanjelický kostol ( Pohľad z námestia SNP ) , Trnava (1923-1924).
Evanjelický kostol, Trnava (1923-1924).

Evanjelický kostol v Trnave je kostol postavený architektom Josefom Marekom v tesnej blízkosti mestských hradieb v roku 1924. Kostol je zaujímavý amfiteátrovým usporiadaním interiéru a závesným stropom. Bol postavený v štýle funkcionalizmu na námestí SNP.

Situácia pred vznikom[upraviť | upraviť zdroj]

Evanjelický zbor sa spomína ako súčasť Šintavského seniorátu v 16. storočí. V roku 1619 si zbor postavil kostol, ktorý užíval až do roku 1709, a ktorý im v roku 1730 zbúrali. Po Tolerančnom patente v roku 1804 sa osamostatnila časť Modra a dostala právo používať sakristiu Univerzitného kostolaInvalidovňu. Začiatkom 20. storočia vládne hospodárska kríza a realizované boli len najpotrebnejšie stavby pre robotníkov. Za takýchto pomerov prekvapil zbor evanjelickej cirkvi, ktorý sa podujal na výstavbu kostola pre veriacich.

Súťažné návrhy[upraviť | upraviť zdroj]

Súťažné podmienky vypísal v roku 1923 evanjelický farár Miloš Rupeldt. Prispel v nich radou pre situačné a dispozičné riešenie evanjelického kostola. Prvá cena ani nebola udelená. Druhá cena bola udelená arch. Gahurovi zo Zlína, tretia arch. Tvarožkovi z Bratislavy. Ceny obdržali hlavne pre amfiteatrálny pôdorys prispôsobený duchu evanjelického obradu. Celková úroveň súťaže však bola veľmi slabá a tak bol projekt zadaný miestnemu architektovi Josefovi Marekovi, ktorý pomocou evanjelického zboru a presných informácií rozriešil dispozíciu evanjelického kostola.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Evanjelický kostol (informačná popiska na kostole, 1923-1924)

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Objekt evanjelického kostola je umiestnený na námestí SNP v tesnom kontakte s mestskými hradbami. Architektonická kompozícia kostola je realizáciou reformačných názorov na koncepciu kostola, ako ich v povojnových časoch sformuloval biskup Juraj Janoška. Monumentálne pôsobiace priečelie sa opiera na severnej strane o masívnu hmotu veže štvorcového pôdorysu, ktorá je ukončená nadstavbou zvonice s hodinami a zvonmi.Je čiastočne vysunutá z uzavretej pôdorysnej schémy. Polvalcová hmota v exteriéri je na prízemí rozšírená arkádovou ochodzou, z ktorej vedú v dvoch predstavaných valcových vežiach schodištia na emporu. Arkádová ochodza bola pôvodne zasklená. Jasnosť zoskupenia hmôt bolo princípom zrkadliacim snahu dosiahnuť súhru medzi formou a obsahom.

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

V centre vnútorného priestoru sa nachádza kazateľnica a pred ňou oltár. Celý interiér je orientovaný ku kazateľnici, preto má pôdorys kostola polkruhový tvar. V tomto smere má usporiadané rady sedadiel s emporou. Prístup na emporu je z dvoch bočných valcových veží. Tak ako sa stáčajú rady sedadiel, tak aj biele traverzy na strope v modrom poli.Interiér kostola je symbolický. Všetko sa zbieha k centru, ku Kristovi na oltári. Jednoduché priečelie interiéru je doplnené trojicou ník. V prostrednej najväčšej je umiestnená kazateľnica a pred ňou oltár so sochou Krista podľa Canovu. V bočných nikách je krstiteľnica a priestor pre spevácky zbor. Interiér kostola presvetľuje rad polkruhovo zakončených vysokých okien. Posviacka kostola bola 18. októbra 1924 vtedajšími biskupmi Jurajom Janoškom a Samuelom Zochom. V roku 1974 bol jednoduchý interiér doplnený závesným podhľadovým stropom.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol na trnava.sk

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, vyd.: Slovart 2002, Bratislava, str. 330
  • Krivošová J.: Evanjelické kostoly na Slovensku, Tranoscius Liptovský Mikuláš 2001, str. 271
  • Foltýn L.: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939, Welt Print Charlie 1993, Bratislava, s. 87-88
  • Rada Mesta Trnava: Trnava 1238 – 1938, Spolok Sv. Vojtecha v Trnave 1938, Mandel J.: Umenie po prevrate, str. 313
  • Trnavské kostoly, Spolok Sv. Vojtecha, Trnava 2001, str. 24