Externalita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Externalita alebo externý efekt je v ekonómii vonkajší účinok (efekt) rozhodnutia či existencie či činnosti úmyselne či neúmyselne prenesený z daného ekonomického subjektu na iný subjekt alebo okolie, resp. z iných subjektov alebo okolia na daný ekonomický subjekt. Inými slovami je to presun nákladov/ prínosov výroby či spotreby na iných.

Vzniká, keď ekonomický subjekt úmyselne alebo neúmyselne čiastočne alebo vôbec neplatí za (nekompenzuje) faktory, ktoré používa (napríklad na výrobu), alebo keď naopak jeho činnosť je príčinou bezplatného uspokojovania potrieb iných subjektov (pracovníkov, iných ekonomických subjektov, prírody, obce…).

Je to prejav nedokonalosti trhu. Pojem je predmetom rozsiahlych štúdií v ekonómii.

Príklad: Externality v doprave[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi záporné externality patria:

Medzi kladné externality patrí :

Nástroje na obmedzenie externalít[upraviť | upraviť zdroj]

zákazy a obmedzenia[upraviť | upraviť zdroj]

V doprave prevládajú regulačné opatrenia

  • zákazy,
  • limity,
  • technické normy - interoperabilné systémy, zákonné opatrenia

Opatrenia sa odrazia v nákladoch i v cenách.

ceny[upraviť | upraviť zdroj]

Trend je normalizovať náklady externalít tak, aby ceny odrážali spoločenské náklady alebo vzácnosť zdrojov. Oceňovanie na základe úplných spoločenských nákladov je kľúčovým prvkom efektívneho a trvale únosného dopravného systému.

dane a poplatky[upraviť | upraviť zdroj]

Cieľom obmedzení nie je, ani nie je možné efektívne úplne minimalizovať externality. Mohlo by to napr. viesť k zrušeniu cestnej dopravy a podstanému obmedzeniu železničnej či leteckej dopravy.