Fajčenie

Fajčenie je vdychovanie a vydychovanie dymu z tlejúceho tabaku, ktoré má znaky naučeného správania s fyzickými, psychickými a spoločenskými zážitkami. Na fajčenie a na nikotín, látku obsiahnutú v dyme z cigariet, vzniká u ľudí závislosť.

Spôsob fajčenia[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie používanou rastlinou na fajčenie je tabak.

Fajčí sa po úprave a vytvarovaní v podobe cigary, zabalený v papieri v podobe cigarety, alebo narezaný pomocou fajky alebo vodnej fajky (arab. نارَجِيلَة náradžíla/náragíla, شِيشَة šíša alebo حُقَّة hukka).

Vplyv fajčenia a zdravotné riziká[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Fajčenie a vplyv na zdravie

Pôsobenie v ústnej dutine[upraviť | upraviť zdroj]

Pri fajčení dochádza v ústnej dutine k niekoľkým procesom:

Stúpa teplota a v zvýšenej miere dochádza k odumieraniu buniek všetkých tkanív, ktoré sa tu nachádzajú (ďasná, jazyk).
Znižuje sa vylučovanie slín, ktoré za normálnych okolností majú ochrannú funkciu. Dôsledkom toho je zvýšená tvorba zubného povlaku, tvorba zubného kameňa, sfarbenie povrchu zubov a náchylnosť ďasien na infekčné ochorenia.
Nikotín spôsobuje zúženie ciev v ďasnách, a tým nedochádza k ich správnemu zásobeniu živinami. To znamená horšiu obranyschopnosť voči baktériám.

Pôsobenie na celý organizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa WHO^[1] na Slovensku v roku 2000 zomrelo na choroby zapríčinené fajčením 8 100 ľudí (7 200 mužov a 900 žien). Život fajčiara sa priemerne skracuje o 16 rokov oproti nefajčiarovi. Na svete fajčí 3,5 miliardy osôb. Ročne umiera na ochorenie súvisiace s fajčením 3,5 až 4 milióny osôb.

Choroby, ktorých vznik má súvislosť s fajčením:

Pôsobenie v tehotenstve[upraviť | upraviť zdroj]

Toxické látky vznikajúce pri fajčení obmedzujú v materskom organizme prenos kyslíka vďaka vzniku karboxyhemoglobínu. Nikotín znižuje prietok krvi maternicou. Placentárne funkcie negatívne ovplyvňujú polycyklické aromatické látky a kadmium. Spontánne potraty sú u fajčiarok 1,4 krát častejšie, perinatálna úmrtnosť 1,2 krát vyššia. Deti matiek, ktoré fajčia majú nízku pôrodnú hmotnosť (1,9 krát častejšie) a častejší predčasný pôrod. Rastový deficit sa prehlbuje aj po pôrode, lebo tieto ženy menej často koja. Deti fajčiarok nápadne často umierajú na syndróm náhlej smrti kojencov (SIDS). Majú častejšie astmu a respiračné infekcie.Tehotné ženy by mali úplne prestať fajčiť, pretože samotné obmedzenie fajčenia v gravidite negatívne účinky fajčenia nezmierňuje.

História fajčenia[upraviť | upraviť zdroj]

Tabak sa pred objavením Ameriky v písomných dejinách vôbec nespomína. Domorodci v Karibskej oblasti ho prvýkrát ponúkli Kolumbovi. Export tabaku zaistil prežitie Jamestownu, jeho predaj financoval americkú revolúciu a prví americkí prezidenti (George Washington a Thomas Jeffeson) boli pestovateľmi tabaku. Ani nie tak dávno používal Hollywood cigarety ako symbol romantiky, šarmu a mužnosti. Americkí vojaci ich dávali ľuďom, ktorých stretávali v krajinách, kde bojovali a po 2.svetovej vojne boli cigarety platidlom od Paríža po Peking. V 20. storočí zažíva úplný rozkvet najmä v rozvojových krajinách a v bývalom východnom bloku.