Fanerozoikum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Fanerozoikum
Zaradenie
Eón
← proterozoikum
Časové rozpätie fanerozoika
(v miliónoch rokov)
Začiatok 542 (± 0,3)
Koniec trvá
Trvanie 542
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Fanerozoikum je eón vývoja Zeme, v poradí posledný (trvá až do súčasnosti). Predchádzal mu eón proterozoikum, pričom hranica je stanovená dohodou na obdobie prvého hromadného výskytu makrofosílií (aj keď nálezy v poslednej dobe potvrdzujú existenciu života aj pred fanerozoikom). Časový interval trvania je 542 mil. rokov.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Fanerozoikum sa delí na tri éry:

Geologický vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Fanerozoikum je poznačené vznikom a zánikom niekoľkých a s nimi spojených orogénnych udalostí. Koncom proterozoika došlo k rozpadu superkontinentu Pannotia a k formovaniu menších kontinentov usporiadaných približne v kruhu okolo rovníka. Neskôr (koncom karbónu, približne pred 300 mil. rokmi) došlo k ich spojeniu do Pangey. Počas paleozoika nastali tieto orogénne udalosti:

Posledný veľký superkontinent Pangea sa rozpadol na Lauráziu a Gondwanu koncom v jury a rozpad pokračoval v kriede. Približne od konca eocénu sa kontinenty nachádzajú v dnešných polohách. S rozpadom prišlo k poslednej orogénnej fáze - alpínskemu vrásneniu, ktoré nakoniec dotvorilo dnešnú podobu Zeme.

Klíma vo fanerozoiku bola veľmi rozmanitá: od tropických období (napr. v kambriu alebo neogéne), až po doby ľadové v ordoviku alebo v pleistocéne. Bližší popis klimatických podmienok je v článkoch o jednotlivých érach, príp. periódach.

Vývoj života[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj života naberá vo fanerozoiku na obrátkach. Po ukončení globálnej ľadovej doby (Zem - snehová guľa) na konci proterozoika nastáva obrovský rozmach živých foriem (známy aj ako kambrická explózia). Ako už bolo spomenuté vyššie, život sa vyvinul omnoho skôr ako v fanerozoiku, ale až v tomto eóne sa začínajú hromadne vyskytovať nálezy fosílií.

Prehľad diverzity organizmov v priebehu fanerozoika.

Paleozoikum[upraviť | upraviť zdroj]

V starších obdobiach to boli prevažne bezstavovce, neskôr aj stavovce (ryby), a na konci paleozoika sa začínajú objavovať aj suchozemské živočíchy (obojživelníky a plazy). Veľká väčšina organizmov však na jeho konci vyhynula (77 až 96 % všetkých foriem). Táto udalosť sa označuje ako veľké permské vymieranie. Jeho príčina je stále predmetom diskusíí, najpravdepodobnejšie verzie vravia o prudkej zmene klímy na konci permu.

Mezozoikum[upraviť | upraviť zdroj]

Mezozoikum sa zvykne označovať aj ako doba plazov. V tomto období sa suchozemské, ale aj morské a lietajúce formy plazov hromadne rozšírili a ovládli prakticky celú planétu. Nič však netrvá večne, a tak s postupom času prišiel aj zánik dinosaurov. Na konci kriedy opäť došlo k masovému vymieraniu (približne 50 % existujúcich živočíchov). Najpravdepodobnejšia teória príčiny vymierania hovorií o dopade obrovského asteroidu s následnou zmenou klimatických podmienok.

Kenozoikum[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie kenozoika sa označuje ako doba cicavcov, ale nie je to úplne presné označenie. Prvé cicavce sa objavujú už v triase, no až s vyhynutím dinosaurov prichádza ich čas. Aj to si ešte museli počkať na krátke obdobie nadvlády vtákov v paleogéne. Približne pred 3 mil. rokmi sa začal aj vývoj človeka.


Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Eón (mil. rokov)
Hadaikum
(4 570 – 3 800)
Archaikum
(3 800 – 2 500)
Proterozoikum
(2 500 – 542)
Fanerozoikum
(542 – dnešok)
Fanerozoikum (542 mil. rokov – súčasnosť)
Paleozoikum
(542 – 251)
Mezozoikum
(251 – 65,5)
Kenozoikum
(65,5 – 0)