Fanerozoikum
| Fanerozoikum | |||
|---|---|---|---|
| Zaradenie | |||
| Eón | |||
| Časové rozpätie fanerozoika (v miliónoch rokov) |
|||
| Začiatok | 542 (± 0,3) | ||
| Koniec | trvá | ||
| Trvanie | 542 | ||
|
|||
| Pozri aj portál Vedy o Zemi | |||
Fanerozoikum je eón vývoja Zeme, v poradí posledný (trvá až do súčasnosti). Predchádzal mu eón proterozoikum, pričom hranica je stanovená dohodou na obdobie prvého hromadného výskytu makrofosílií (aj keď nálezy v poslednej dobe potvrdzujú existenciu života aj pred fanerozoikom). Časový interval trvania je 542 mil. rokov.
Obsah |
Rozdelenie [upraviť]
Fanerozoikum sa delí na tri éry:
Geologický vývoj [upraviť]
Fanerozoikum je poznačené vznikom a zánikom niekoľkých a s nimi spojených orogénnych udalostí. Koncom proterozoika došlo k rozpadu superkontinentu Pannotia a k formovaniu menších kontinentov usporiadaných približne v kruhu okolo rovníka. Neskôr (koncom karbónu, približne pred 300 mil. rokmi) došlo k ich spojeniu do Pangey. Počas paleozoika nastali tieto orogénne udalosti:
- Kaledónske vrásnenie - počas periód ordovik-silúr
- Varíske (alebo hercýnske vrásnenie) - v karbóne
- Uralské vrásnenie - počas permu
Posledný veľký superkontinent Pangea sa rozpadol na Lauráziu a Gondwanu koncom v jury a rozpad pokračoval v kriede. Približne od konca eocénu sa kontinenty nachádzajú v dnešných polohách. S rozpadom prišlo k poslednej orogénnej fáze - alpínskemu vrásneniu, ktoré nakoniec dotvorilo dnešnú podobu Zeme.
Klíma vo fanerozoiku bola veľmi rozmanitá: od tropických období (napr. v kambriu alebo neogéne), až po doby ľadové v ordoviku alebo v pleistocéne. Bližší popis klimatických podmienok je v článkoch o jednotlivých érach, príp. periódach.
Vývoj života [upraviť]
Vývoj života naberá vo fanerozoiku na obrátkach. Po ukončení globálnej ľadovej doby (Zem - snehová guľa) na konci proterozoika nastáva obrovský rozmach živých foriem (známy aj ako kambrická explózia). Ako už bolo spomenuté vyššie, život sa vyvinul omnoho skôr ako v fanerozoiku, ale až v tomto eóne sa začínajú hromadne vyskytovať nálezy fosílií.
Paleozoikum [upraviť]
V starších obdobiach to boli prevažne bezstavovce, neskôr aj stavovce (ryby), a na konci paleozoika sa začínajú objavovať aj suchozemské živočíchy (obojživelníky a plazy). Veľká väčšina organizmov však na jeho konci vyhynula (77 až 96 % všetkých foriem). Táto udalosť sa označuje ako veľké permské vymieranie. Jeho príčina je stále predmetom diskusíí, najpravdepodobnejšie verzie vravia o prudkej zmene klímy na konci permu.
Mezozoikum [upraviť]
Mezozoikum sa zvykne označovať aj ako doba plazov. V tomto období sa suchozemské, ale aj morské a lietajúce formy plazov hromadne rozšírili a ovládli prakticky celú planétu. Nič však netrvá večne, a tak s postupom času prišiel aj zánik dinosaurov. Na konci kriedy opäť došlo k masovému vymieraniu (približne 50 % existujúcich živočíchov). Najpravdepodobnejšia teória príčiny vymierania hovorií o dopade obrovského asteroidu s následnou zmenou klimatických podmienok.
Kenozoikum [upraviť]
Obdobie kenozoika sa označuje ako doba cicavcov, ale nie je to úplne presné označenie. Prvé cicavce sa objavujú už v triase, no až s vyhynutím dinosaurov prichádza ich čas. Aj to si ešte museli počkať na krátke obdobie nadvlády vtákov v paleogéne. Približne pred 3 mil. rokmi sa začal aj vývoj človeka.
Pozri aj [upraviť]
Externé odkazy [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému fanerozoikum
| Eón (mil. rokov) | |||
| Hadaikum (4 570 – 3 800) |
Archaikum (3 800 – 2 500) |
Proterozoikum (2 500 – 542) |
Fanerozoikum (542 – dnešok) |
| Fanerozoikum (542 mil. rokov – súčasnosť) | ||
| Paleozoikum (542 – 251) |
Mezozoikum (251 – 65,5) |
Kenozoikum (65,5 – 0) |
