Ferberit

	Ferberit
	Fe²⁺WO₄
Všeobecné informácie
Pôvod názvu	podľa Moritza Rudolpha Ferbera, nemeckého mineralóga
	Typová lokalita
Klasifikácia
IMA status	prijatý (1959)
Strunzova klasifikácia	IV/D.16 (8.vyd.); 4.DB.30 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia	4.DB.30 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia	48.1.1.2 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	Monoklinická sústava
Bodová grupa	2/m
Priestorová grupa	P2/b
Mriežkové param.	a = 4,72 Å; b = 5,70 Å; c = 4,96 Å; β = 90 °; V = 133,34 Å3; Z = 2
Habitus	masívny, čepeľové kryštalické drúzy, jednotlivé kryštály prizmatické, alebo sploštené podľa {100}
Zrasty	kontaktné zrasty podľa kompozičnej roviny {100} alebo {023}, tiež lamelárne zrasty
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosť	nepriehľadný
Farba(y)	čierna, hnedošedá
Vryp	hndedočierny
Lesk	polokovový
Tvrdosť (Mohs)	4 – 4,5
Hustota	7,58 kg.dm−3
Štiepateľnosť	dokonalá podľa {010}, dobrá podľa {100}, {102}
Lom	nepravidelný
Optické dáta
Index lomu; dvojosový minerál	nα = 2,255; nβ = 2,305; nγ = 2,414
Dvojlom	δ = 0,159
2V	66 ° (vypočítaný 72 °)
	Zoznam minerálov; Ferberit na mindat.org; Ferberit na Commons
	Portál vied o Zemi; Chemický portál

Ferberit je minerál kryštalizujúci v tetragonálnej sústave, chemicky wolfráman železnatý - FeWO₄. Je to železnatý koncový člen rady ferberit - hübnerit.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Ferberit je čierny nepriehľadný minerál s polokovovým leskom a hnedočiernym vrypom. Vyskytuje sa vo forme tenkých tabuľkových, až čepeľovitých kryštálov.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Je to častý minerál vysokoteplotných hydrotermálnych roztokov, greisenov a granitových pegmatitov. Ako sprievodné minerály sa spolu s ferberitom vyskytujú scheelit, topás, markazit, pyrit, hematit a živce.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa väčšinou na rudných žilách, buď vo forme samostatných kryštálov ak ryštalických drúz, alebo ako výplň dutín. Nakoľko je pomerne dobre odolný voči zvetrávaniu, vyskytuje sa tiež v náplavoch.