Ferdinand Čatloš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ferdinand Čatloš
Ferdinand Čatloš
Ferdinand Čatloš v roku 1939
generál, minister národnej obrany prvej SR

Narodenie 7. október 1895
Liptovský Peter, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie 16. december 1972 (77 rokov)
Martin, Slovensko

Ferdinand Čatloš (* 7. október 1895 Liptovský Peter – † 16. december 1972 Martin) - generál, minister národnej obrany vojnovej Slovenskej republiky, po skončení druhej svetovej vojny krátko väznený, neskôr pôsobil ako úradník.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec: Michal Čatloš
  • matka: Mária rod. Madulová

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na Vyššej obchodnej škole v Kežmarku a Dolnom Kubíne, frekventant Vysokej vojenskej školy v Prahe. Počas 1. svetovej vojny bol príslušníkom česko-slovenských légií v Rusku.

Po vzniku pronemecky orientovanej Slovenskej republiky, sa stal Ferdinand Čatloš ministrom národnej obrany. Bol tiež vymenovaný za člena Štátnej rady. Ako jeden z najschopnejších veliteľov armády Čatloš roku 1939 organizoval a velil ťaženiu slovenskej armády proti Poľsku. Zaslúžil sa o vznik Oddielu armádnych pretekov (1940), bol tiež gestor 1. majstrovstiev SR v lyžovaní v Banskej Bystrici.

V roku 1941 pripravil armádu na boje proti ZSSR, do ktorých sa armáda zapojila v júni 1941. V roku 1944 vypracoval kontroverzný plán vojenského prevratu na Slovensku a nastolenie vojenskej diktatúry. V pláne sa mimo iného spomína nasledovné: „...(Diktatúra) by zrušila vypovedanie vojny ZSSR a jeho spojencom, so súčasným vypovedaním vojny Maďarom, čo by ju razom urobilo veľmi populárnou.“ Práve vďaka jeho snahe bolo zabezpečené lietadlo, ktoré 4. augusta odletelo spolu s kapitánom Ferjenčíkom a Šmidkem do ZSSR. Plán 23. augusta doručila delegácia SNR do Moskvy. Pritom sa Čatloš usiloval o nadviazanie spojenia so sovietskymi vojenskými i politickými činiteľmi, ako aj slovenským protifašistickým odbojom. Jeho plány však boli Slovenskou národnou radou ako aj sovietskymi predstaviteľmi odmietnuté.

Po vypuknutí SNP mal pod nemeckým nátlakom 29. augusta 1944 prejav zameraný proti SNP. Prejav, ktorý napísal Tido J. Gašpar, žiadal od vojenských posádok, aby nekládli odpor Nemcom obsadzujúcim územie Slovenska. Najmä posádky na západnom a východnom Slovensku, ktoré nepočítali s tak skorým vypuknutím povstania a neboli tak zasvätené do jeho príprav ako tie, ktoré okolo seba sústredil Ján Golian, slová Čatlošovho prejavu uposlúchli a k povstaniu sa nepripojili. Ďalej bol prinútený asistovať nemeckým vojskám pri odzbrojovaní bratislavskej posádky, potom keď začalo byť zrejmé, že sa ho Nemci chystajú zatknúť však 2. septembra 1944 odišiel k povstalcom na stredné Slovensko. Na rozkaz Jána Goliana bol zatknutý, neskôr 13. septembra 1944 odovzdaný partizánom P.A. Veličku, ktorí zabezpečili jeho odlet so spoluinternovaným generálom Turancom 13. septembra do partizánskeho štábu v Kyjeve, odkiaľ bol neskôr prevezený do Moskvy. Tam bol internovaný v Butyrskej väznici.

Do rúk československých orgánov bol odovzdaný v roku 1947. Národným súdom v Bratislave bol po vojne odsúdený na 5 rokov väzenia. Neskôr, od roku 1948 až do svojej smrti, pracoval ako úradník v Martine.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.