Ferdinand Ďurčanský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ferdinand Ďurčanský
minister zahraničia prvej republiky, novinár

Narodenie 18. december 1906
Rajec, Uhorsko
Úmrtie 15. marec 1974 (67 rokov)
Mníchov, Nemecko

Prof. JUDr. Ferdinand Ďurčanský (* 18. december 1906, Rajec – † 15. marec 1974, Mníchov) bol slovenský politik a novinár.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal zo zemianskeho rodu Ďurčanskovcov z Rajca, pôvodne z Ďurčinej. Jeho otcom bol statkár Jozef Ďurčanský, matka Anna pochádzala zo rozvetvenej rajeckej rodiny Židekovcov. Právo študoval v Bratislave, Paríži a Haagu. Od roku 1933 bol pedagógom na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1939 - docent, 1940 - profesor). Ako významný predstaviteľ Hlinkovej slovenskej ľudovej strany sa v roku 1939 podieľal na rozdelení ČSR. V rokoch 19381939 bol ministrom spravodlivosti, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, neskôr verejných prác a dopravy v slovenskej autonómnej vláde.

V rokoch 19391940 bol súčasne ministrom zahraničia aj ministrom vnútra Slovenského štátu. Pokúšal sa zachovať určitú nezávislosť slovenskej zahraničnej politiky od Nemecka, a preto bol na pokyn Adolfa Hitlera odvolaný. V marci 1945 utiekol do Rakúska a odtiaľ cez Švajčiarsko do Ríma. V roku 1947 in contumaciam odsúdený Národným súdom na trest smrti ako vojnový zločinec. V roku 1947 emigroval do Argentíny a v roku 1952 sa presťahoval do Mníchova. V SRN založil tzv. slovenský akčný výbor.

Zomrel v roku 1974 v Mníchove.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Právo Slovákov na samostatnosť vo svetle dokumentov - Biela kniha (Buenos Aires 1954)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]