Ferdinand Charles Gobert d’Aspremont-Lynden

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ferdinand Charles Gobert d’Aspremont-Lynden
vojenský veliteľ
vojenský veliteľ
Narodenie17. september 1689 alebo 1699
Stavelot (dnes Belgicko)
Úmrtie14. august 1772 (82 rokov)
Viedeň
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ferdinand Charles Gobert d’Aspremont-Lynden

Gróf Ferdinand Charles Gobert d’Aspremont-Lynden (* 17. september 1689 alebo 1699[1] Stavelot (dnes Belgicko) – † 14. august 1772, Viedeň) bol vojenský veliteľ.


V rokoch 17081714 bol v službách Republiky siedmych spojených provincií (dnes Holandsko) počas vojny o španielske dedičstvo (1701 – 1714) ako poručík. Tu sa zoznámil s princom Eugenom Savojským a v roku 1722 vstúpil do služieb cisárskej armády Karola VI. Habsburského.

V rokoch 1733 – 1734 bojoval proti Francúzom na Rýne a Mosele a v rokoch 1737 – 1738 proti Turkom. V roku 1741 dosiahol druhú najvyššiu generálsku hodnosť poľný podmaršál (Feldmarschall-Lieutenant).

Počas vojny o rakúske dedičstvo (1743) bol jedným z dvoch hlavných veliteľov cisárskej a piemontsko-sardínskej armády v Taliansku, kde zastavil španielsko-neapolskú armádu v bitke pri Campo Santo. Vyznamenal sa aj v bitke pri Velletri (1744) a bitke pri Piacenze (1746).

V roku 1754 alebo 1764[1] dosiahol hodnosť poľný maršal a bol členom Dvorskej vojnovej rady. V roku 1763 sa stal rytierom Rádu Zlatého rúna.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]