Ferdinand I. (Rumunsko)
| Ferdinand I. | |
|---|---|
| Kráľ Rumunov | |
 |
|
| Panovanie | 10. októbra 1914 - 20. júla 1927 |
| Korunovácia | 15. októbra |
| Pôvodné meno | Ferdinand Viktor Albert Meinrad Hohenzollern-Sigmaringen |
| Ostatné tituly | rumunský kráľ |
| Narodenie | 24. august 1865 |
| Sigmaringen, Nemecko | |
| Úmrtie | 20. júl 1927 (61 rokov) |
| Sinaia, Rumunsko | |
| Predchodca | Karol I. Rumunský |
| Nástupca | Michal I. Rumunský |
| Manželka | Mária Edinburghská |
| Potomstvo | Karol II. Rumunský Alžbeta Rumunská Mária Rumunská Mikuláš Rumunský Ileana Hohenzollern-Sigmaringen |
| Dynastia | Hohenzollernovci-Sigmaringerovci |
| Otec | Leopold Hohenzollernský |
| Matka | Infantka Antónia Portugalská |
Ferdinand I., celým menom Ferdinand Viktor Albert Meinrad Hohenzollern-Sigmaringen (24. augusta 1865 – 20. júla 1927), bol rumunský kráľ z dynastie Hohenzollerovcov. Na trón nastúpil 10. októbra 1914 po smrti svojho strýka rumunského kráľa Karla I. a vládol až do svojej smrti 20. júla 1927.
Obsah |
Život a vláda [upraviť]
Budúci kráľ Ferdinand I. celým menom Ferdinand Viktor Albert Meinrad of Hohenzollern-Sigmaringen sa narodil 24. augusta 1865 v Sigmaringene v južnom Nemecku princovi Leopoldovi Hohenzollernskému a jeho žene infantke Antónii Portugalskej (1845–1913), dcére kráľovnej Márie II. Portugalskej a kráľa Ferdinanda II. Portugalského.
Následníkom rumunského trónu sa stal v roku 1881, pretože kráľ Karol I. mal len jedinú dcéru a tá zomrela v detskom veku a tak zostal bez dediča.
10. januára 1893 si v Sigmaringene vzal za ženu Máriu Edinburghskú, dcéru anglického princa Alfreda, Vojvodu z Edinburghu a Veľkovojvodkyne Márie Alexandrovny. Mária bola sesternicou ruského cára Mikuláša II.
Ferdinand I. sa stal v roku 1909 v Rakúsku 1 174. rytierom Rádu zlatého rúna a v roku 1924 868. rytierom Podväzkového radu.
Rumunským kráľom [upraviť]
Rumunský kráľ Karol I. zomrel ešte pred vstupom Rumunska do prvej svetovej vojny 10. októbra 1914 a keďže nemal dediča, pretože jeho jediná dcéra zomrela v 4 rokoch, nastúpil na rumunský trón jeho synovec Ferdinand I. 10. októbra 1914 sa teda Ferdinand Hohenzollern-Sigmaringenský (neskôr len Hohenzollernský) stal rumunským kráľom Ferdinandom I. a bol ním až do svojej smrti 20. júla 1927.
Vláda za prvej svetovej vojny [upraviť]
Aj keď bol Ferdinand člen jednej z vetví rodu Hohenzollernovcov rovnako ako nemecký cisár Viliam II., presadzoval, aby sa jeho krajina zúčastnila vojny skôr na strane Dohody a tak Rumunsko vstúpilo 27. augusta 1916 do vojny na strane Dohody. Vďaka tomuto získal prezývku Loyal, pretože rešpektoval svoju prísahu rumunskému parlamentu z roku 1914:
„Budem vládnuť ako dobrý Rumun.“
Vstup Rumunska do vojny však ruskej protiofenzíve nepomohol. Front sa roztiahol do šírky a zastavil. Vojsko Rumunska preniklo hlboko do Sedmohradska (vtedy v Uhorsku), ale rakúsko-nemecká armáda Rumunov prinútila ustúpiť a ústredné mocnosti obsadili skoro celé Rumunsko. V čase dobytia Bukurešťi (21. novembra) zomrel rakúsky cisár František Jozef I. Vysilený Rumuni podpísali 7. mája 1918 mier s Nemeckom, pretože Rumunsko nebolo schopné pokračovať vo vojne (bez podpory Ruska), ale po vyradení Bulharska z boja, sa Rumunsko 10. októbra 1918 opäť pripojilo do konfliktu na strane Dohody, deň pred ukončením bojov na západnej fronte a mesiac pred definitívnym koncom vojny.
Po vojne [upraviť]
Po prvej svetovej vojne bolo úsilie Rumunov odmenené predovšetkým tým, že sa k nemu pripojili Besarábia, Bukovina a Sedmohradsko s Banátom. Ferdinand sa vtedy stal vládcom zatiaľ najväčšieho rumunského štátu tzv. Veľkého Rumunska. Krátko po vojne viedlo Rumunsko spoločne s Česko-Slovenskom a Juhosláviou krátku vojnu proti Maďarskej republike rád. Rumunské vojska následne obsadili Budapešť a v novembri sa stiahli späť na svoje územie. V už medzivojnovom pokoji bol 15. októbra 1922 vo veľkolepej ceremónii Ferdinand I. korunovaný rumunským kráľom v historickom kresle v Alba Iulia, v Sedmohradsku.
Ferdinand I. zomrel v Sinaia 20. júla 1927, a na trón po ňom nastúpil jeho vnuk Michal I., zastupovaný regentskou radou. Regentská rada mala 3 členov a jedným z nich bol Ferdinandov druhý syn, princ Mikuláš. Kráľ Ferdinand je pochovaný v Curtea de Argeş v Rumunsku.
Rodina [upraviť]
Ferdinandovou ženou bola Mária Edinburghská, ktorú si vzal 10. januára 1893 v Sigmaringene. Mali 6 detí:
- Karol – neskorší rumunský kráľ v rokoch 1930–1940
- Alžbeta – manželka budúceho kráľa Juraja II. Gréckeho
- Mária – bola ženou kráľ Alexandra I. Karadjordjevića a v rokoch 1922–1934 kráľovnou Juhoslávie
- Mikuláš – druhý syn kráľa Ferdinanda a kráľovny Márie, zomrel roku 1978
- Ileana – najmladšia dcéra, vzala si arcivojvodu Antona Habsburského
- Mircea – zomrel v detskom veku počas prvej svetovej vojny 2. novembra 1916
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ferdinand I. (Rumunsko)
