Ferdinand I. (Rumunsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ferdinand I.
Kráľ Rumunov
King Ferdinand of Romania.jpg
Panovanie 10. októbra 1914 - 20. júla 1927
Korunovácia 15. októbra
Pôvodné meno Ferdinand Viktor Albert Meinrad Hohenzollern-Sigmaringen
Ostatné tituly rumunský kráľ
Narodenie 24. august 1865
Sigmaringen, Nemecko
Úmrtie 20. júl 1927 (61 rokov)
Sinaia, Rumunsko
Predchodca Karol I. Rumunský
Nástupca Michal I. Rumunský
Manželka Mária Edinburghská
Potomstvo Karol II. Rumunský
Alžbeta Rumunská
Mária Rumunská
Mikuláš Rumunský
Ileana Hohenzollern-Sigmaringen
Dynastia Hohenzollernovci-Sigmaringerovci
Otec Leopold Hohenzollernský
Matka Infantka Antónia Portugalská

Ferdinand I., celým menom Ferdinand Viktor Albert Meinrad Hohenzollern-Sigmaringen (24. augusta 186520. júla 1927), bol rumunský kráľ z dynastie Hohenzollerovcov. Na trón nastúpil 10. októbra 1914 po smrti svojho strýka rumunského kráľa Karla I. a vládol až do svojej smrti 20. júla 1927.

Život a vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Budúci kráľ Ferdinand I. celým menom Ferdinand Viktor Albert Meinrad of Hohenzollern-Sigmaringen sa narodil 24. augusta 1865 v Sigmaringene v južnom Nemecku princovi Leopoldovi Hohenzollernskému a jeho žene infantke Antónii Portugalskej (1845–1913), dcére kráľovnej Márie II. Portugalskej a kráľa Ferdinanda II. Portugalského.

Následníkom rumunského trónu sa stal v roku 1881, pretože kráľ Karol I. mal len jedinú dcéru a tá zomrela v detskom veku a tak zostal bez dediča.

10. januára 1893 si v Sigmaringene vzal za ženu Máriu Edinburghskú, dcéru anglického princa Alfreda, Vojvodu z Edinburghu a Veľkovojvodkyne Márie Alexandrovny. Mária bola sesternicou ruského cára Mikuláša II.

Ferdinand I. sa stal v roku 1909 v Rakúsku 1 174. rytierom Rádu zlatého rúna a v roku 1924 868. rytierom Podväzkového radu.

Viliam II. a Ferdinand I. na britskom plagáte z vojny

Rumunským kráľom[upraviť | upraviť zdroj]

Rumunský kráľ Karol I. zomrel ešte pred vstupom Rumunska do prvej svetovej vojny 10. októbra 1914 a keďže nemal dediča, pretože jeho jediná dcéra zomrela v 4 rokoch, nastúpil na rumunský trón jeho synovec Ferdinand I. 10. októbra 1914 sa teda Ferdinand Hohenzollern-Sigmaringenský (neskôr len Hohenzollernský) stal rumunským kráľom Ferdinandom I. a bol ním až do svojej smrti 20. júla 1927.

Vláda za prvej svetovej vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď bol Ferdinand člen jednej z vetví rodu Hohenzollernovcov rovnako ako nemecký cisár Viliam II., presadzoval, aby sa jeho krajina zúčastnila vojny skôr na strane Dohody a tak Rumunsko vstúpilo 27. augusta 1916 do vojny na strane Dohody. Vďaka tomuto získal prezývku Loyal, pretože rešpektoval svoju prísahu rumunskému parlamentu z roku 1914:

„Budem vládnuť ako dobrý Rumun.“

Vstup Rumunska do vojny však ruskej protiofenzíve nepomohol. Front sa roztiahol do šírky a zastavil. Vojsko Rumunska preniklo hlboko do Sedmohradska (vtedy v Uhorsku), ale rakúsko-nemecká armáda Rumunov prinútila ustúpiť a ústredné mocnosti obsadili skoro celé Rumunsko. V čase dobytia Bukurešťi (21. novembra) zomrel rakúsky cisár František Jozef I. Vysilený Rumuni podpísali 7. mája 1918 mier s Nemeckom, pretože Rumunsko nebolo schopné pokračovať vo vojne (bez podpory Ruska), ale po vyradení Bulharska z boja, sa Rumunsko 10. októbra 1918 opäť pripojilo do konfliktu na strane Dohody, deň pred ukončením bojov na západnej fronte a mesiac pred definitívnym koncom vojny.

Obraz Ferdinanda počas korunovácie 15. októbra 1922

Po vojne[upraviť | upraviť zdroj]

Po prvej svetovej vojne bolo úsilie Rumunov odmenené predovšetkým tým, že sa k nemu pripojili Besarábia, Bukovina a Sedmohradsko s Banátom. Ferdinand sa vtedy stal vládcom zatiaľ najväčšieho rumunského štátu tzv. Veľkého Rumunska. Krátko po vojne viedlo Rumunsko spoločne s Česko-Slovenskom a Juhosláviou krátku vojnu proti Maďarskej republike rád. Rumunské vojska následne obsadili Budapešť a v novembri sa stiahli späť na svoje územie. V už medzivojnovom pokoji bol 15. októbra 1922 vo veľkolepej ceremónii Ferdinand I. korunovaný za rumunského kráľa v historickom kresle v Alba Iulia, v Sedmohradsku.

Ferdinand I. zomrel v Sinaia 20. júla 1927, a na trón po ňom nastúpil jeho vnuk Michal I., zastupovaný regentskou radou. Regentská rada mala 3 členov a jedným z nich bol Ferdinandov druhý syn, princ Mikuláš. Kráľ Ferdinand je pochovaný v Curtea de Argeş v Rumunsku.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Ferdinandovou ženou bola Mária Edinburghská, ktorú si vzal 10. januára 1893 v Sigmaringene. Mali 6 detí:

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]