Ferdinand I. (rakúsky cisár)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ferdinand V. Habsburský
rakúsky cisár, uhorský kráľ, český kráľ,
kráľ Lombardie a Benátska
Francesco Hayez 047.jpg
Francesco Hayez, Portrét cisára Ferdinanda I., 1840, olej na plátne, Museo del Risorgimento, Miláno
Panovanie 2. marec 18352. december 1848
Pôvodné meno Ferdinand Leopold Joseph Franz Marcellin
Wappen Kaisertum Österreich 1815 (Klein).png
Ostatné tituly rakúsky arcivojvoda
Narodenie 19. apríl 1793
Viedeň, Habsburská monarchia
Úmrtie 29. jún 1875 (82 rokov)
Praha, Rakúsko-Uhorsko
Hrobka Kapucínska krypta
Predchodca František I.
Nástupca František Jozef I.
Manželka Mária Anna Savojská
Dynastia Habsbursko-lotrinská
Otec František I.
Matka Mária Terézia Neapolsko-Sicílska
Uhorský kráľ
Panovanie 1830 – 1848

Ferdinand I., ako uhorský a český kráľ Ferdinand V., zvaný Dobrotivý, (*19. apríl 1793, Viedeň – † 29. jún 1875, Praha) z Habsbursko-Lotrinskej dynastie, bol rakúsky arcivojvoda, druhý rakúsky cisár (v rokoch 1835 – 1848), uhorský kráľ a posledný korunovaný český kráľ.

Ferdinandovo detstvo a choroby[upraviť | upraviť zdroj]

Berúc do úvahy Ferdinandove dedičné predispozície (Ferdinandovi rodičia František II. a Mária Terézia Neapolsko-Sicílska boli prvostupňovými príbuznými – bratrancom a sesternicou; starý otec z otcovej strany Leopold II. a stará mama z matkinej strany Mária Karolína Habsbursko-lotrinská boli dokonca vlastnými súrodencami) sa na ňom zákonite musela prejaviť genetická degenerácia. Od narodenia Ferdinand trpel epilepsiou spôsobenou pôrodnou traumou a rachitídou. Choroba sa prejavila i na jeho vzhľade, zvlášť nápadná bola disproporcia veľkosti hlavy voči telu. Do deviatich rokov nezískal takmer žiadne vzdelanie, pretože sa vtedy verilo, že fyzická a duševná námaha vedie k zhoršeniu stavu epileptických pacientov. Mal však hudobné nadanie, hral na klavír a trúbku, nadšene sa zaoberal botanikou a zaujímal sa o vývoj techniky. Hovoril piatimi jazykmi, takže ho nemožno označiť za slabomyseľného. Na druhej strane nie je možné poprieť jeho flegmatickosť, istú prostoduchosť a obmedzenia vyplývajúce z jeho zdravotných problémov.

Nástup do politiky[upraviť | upraviť zdroj]

Ako cisárov oficiálny zástupca po prvý raz vystúpil na verejnosti v r. 1818 pri odhaľovaní pamätníka v Brne. František I. sa obával, že zdravotný stav najstaršieho syna bude závažnou prekážkou jeho prípadného plnohodnotného vykonávania vládnych povinností. Uvažoval o nástupníctve mladšieho syna Františka Karola, ale kancelár Metternich hájil princíp legitimity a sám Ferdinand kategoricky odmietal zriecť sa nárokov na trón. Cisár František I. ho ako následníka napokon akceptoval a od roku 1829 mu povolil zasadať v štátnej rade. O rok neskôr (28.9.) bol v prešporskom Dóme sv. Martina korunovaný uhorským kráľom. 27.2.1831 sa vo Viedni oženil so sardínskou princeznou Máriou Annou (* 19.9.1803, † 4.5.1884), ktorá mu však bola skôr ošetrovateľkou ako manželkou.

Ferdinand rakúskym cisárom[upraviť | upraviť zdroj]

V marci 1835 prevzal po smrti svojho otca vládu ako rakúsky cisár Ferdinand I. V otcovom závete našiel pasáž: „Dôveruj kniežaťu Metternichovi, môjmu vernému služobníkovi a priateľovi… Neposunuj nič v základoch štátnej budovy, vládni, ale nič nemeň.“

Oslabené zdravie mu neumožňovalo zasahovať do osudov svojej vlasti, vládli za neho iní. Od decembra 1836 riadila vládne záležitosti štátna konferencia na čele s jeho strýkom, arcivojvodom Ľudovítom. Členmi boli kancelár Metternich, minister František Antonín gróf Kolowrat a jeho mladší brat, arcivojvoda František Karol. Dňa 7.9.1836 bol ako posledný český kráľ (Ferdinand V.) korunovaný v pražskej svätovítskej katedrále.

Abdikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Do záveru obdobia jeho vlády spadajú udalosti revolučných rokov 1848 – 1849. Narastajúcemu revolučnému napätiu slabomyseľný Ferdinand nemal možnosť čeliť a situáciu riešil rezignáciou a opustením Viedne. Dvorná kamarila na čele s arcivojvodkyňou Žofiou sa usilovala o násilné potlačenie revolúcie a o abdikáciu slabého panovníka. Udalosti vyvrcholili 2.12.1848, kedy sa Ferdinand v Olomouci zriekol trónu v prospech svojho synovca Františka Jozefa I., ktorému na rozlúčku povedal: „Buď dobrý, rado sa stalo.“

Po svojej abdikácii žil Ferdinand so svojou manželkou na Pražskom hrade, kde mal vyčlenené jedno celé krídlo na druhom nádvorí. Tu sa mohol plne venovať svojim záľubám – hudbe, heraldike a botanike. Veľa času trávil na svojich rozsiahlych majetkoch, medzi ktoré patrili napr. pre jeho potreby upravené a prestavané zámky Ploskovice a Zákupy. Pri pražskom pobyte často sa rád prechádzal ulicami Prahy, domáci ho vídavali na dnešnej Národnej triede. Medzi ľuďmi bol obľúbený; vďaka jeho milému a láskavému správaniu je v dejinách známy i pod svojim prídomkom.

Zomrel bezdetný vo veku 83 rokov, pochovaný je v kapucínskej krypte vo Viedni.

Rodokmeň Ferdinanda I.[upraviť | upraviť zdroj]

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
František I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Leopold II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Terézia
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
František II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Ludovika Španielska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Amália Saská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand I. Sicílsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Amália Saská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Terézia Neapolsko-Sicílska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
František I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Karolína Habsbursko-lotrinská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Terézia
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Ferdinandov život v dátach[upraviť | upraviť zdroj]

  • 19.4.1793 – narodenie vo Viedni
  • 26.4.1802 – povolanie prvého arcivojvodovho vychovávateľa Františka Máriu von Steffaneo-Carnea
  • november 1805 – evakuácia cisárskej rodiny z Viedne pred francúzskymi vojskami
  • 13.4.1807 – zomrela Ferdinandova matka Mária Terézia Neapolsko-Sicílska
  • 6.1.1808 – jeho otec sa oženil s Máriou Ludovikou Modenskou a Ferdinand dostal nevlastnú matku, ktorá mala veľký vplyv na jeho ďalší vývoj
  • 1815 – spolu s otcom účasť na výprave proti Napoleonovi
  • 1824 – vydanie lekárskeho dobrozdania, že Ferdinand nie je schopný samostatnej vlády
  • 1825 – vedenie rakúskej delegácie na korunováciu cára Mikuláša I.
  • 1830 – vydanie lekárskeho osvedčenia, že Ferdinand je schopný vlády a môže sa oženiť
  • 28.9.1830 – korunovácia za uhorského kráľa v Bratislave
  • 27.2.1831 – sobáš s Máriou Annou
  • 9.8.1832 – pokus o atentát v Bádene
  • 7.9.1836 – korunovácia za českého kráľa v Prahe
  • 6.9.1838 – korunovácia za lombardsko-benátskeho kráľa v Miláne
  • 2.12.1848 – vydanie manifestu oznamujúceho Ferdinandovu abdikáciu (v Olomouci)
  • 10.5.1852 – pražské stretnutie s ruským cárom Mikulášom I.
  • 1858 – spísanie závetu
  • 29.6.1875 – úmrtie v Prahe

Panovnícke pomery[upraviť | upraviť zdroj]


Ferdinand I. (rakúsky cisár)
Vladárske tituly
Predchodca
František II. Habsburský
Cisár Svätej rímskej ríše
18351848
Nástupca
František Jozef I.


Ferdinand I. (rakúsky cisár)
Vladárske tituly
Predchodca
František II. Habsburský
Český kráľ
18351848
Nástupca
František Jozef I.


Ferdinand I. (rakúsky cisár)
Vladárske tituly
Predchodca
František II. Habsburský
Uhorský kráľ
18351848
Nástupca
František Jozef I.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • HOLLER Gerd, Ferdinand I : Posledný Habsburg na Pražskom hrade: Spravodlivosť pre cisára, vydavateľstvo Brána, 1. vydanie, Praha 1998, ISBN 80-85946-90-4
  • SCHIMMER C. A., Ferdinand I., Viedeň 1849

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]