Ferdinand Julius Cohn

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ferdinand Julius Cohn
Ferdinand Julius Cohn
nemecký biológ

Narodenie 24. január 1828
Breslau , Prusko
Úmrtie 25. jún 1898 (70 rokov)
Breslau

Ferdinand Julius Cohn (* 24. január 1828, Breslau v Pruskom Sliezsku — † 25. jún 1898, Breslau) bol nemecký biológ známy hlavne výskumom v oblasti baktérií. Pokladá sa za jedného zo zakladateľov bakteriológie.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako prvý z troch synov židovského obchodníka. Po maturite v roku 1848 študoval doma a v Berlíne medicínu. Od 10 rokov trpel poruchou sluchu. V roku 1847, promoval ako 19 ročný. V roku 1851 nastúpil na Breslauský inštitút fyziológie rastlín, ako súkromný docent a v roku 1859 sa stal profesorom. Zomrel v roku 1898 a je pochovaný na tamojšom židovskom cintoríne.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Bol monomorfista - priznával baktériám stálosť tvaru ako pri vyšších organizmoch. Bol presvedčený, že baktérie možno rozdeliť na rody a druhy, ktoré majú charakteristické vlastnosti a tie sa dedia z jednej generácie na druhú. Prípadné zmeny tvaru baktérií súvisia len s ich vývojom.

V roku 1872 vypracoval klasifikáciu baktérií, v ktorej baktérie a sinice (druh rias) zaradil do jednej skupiny a nazval ju Schizophyta. Samotné baktérie rozdelil na Sphaerobacteria, Microbacteria, Desmobacteria a Spirobacteria. Táto klasifikácia je podnes základom všetkých bakteriálnych klasifikačných systémov. V roku 1885 bola jeho práca ocenená Leeuwenhoekovou medialou.

Cohn je charakteristickým predstaviteľom „morfologického obdobia“ rozvoja mikrobiológie, ktoré sa vyznačovalo hlavne opisovaním nových tvarov baktérií. Cohn však nielen opisuje, ale aj porovnáva a vyhodnocuje, a tak dochádza k utvoreniu systému baktérií. Toto obdobie rozvoja mikrobiológie sa nazýva aj „Cohnovou periódou“. Výsledky svojich pozorovaní zhrnul v práci Výskumy o baktériách.

Ďalšími dôležitými výsledkami jeho bádaní bolo zistenie, že baktérie majú bunkovú blanu, demonštrácia kompletného životného cyklu Bacillus anthracis, práce fytopatogénnymi hubami (Pythium) a prvé opísanie aktinomycét.

Dôležité pozorovania urobil aj s niektorými sírnymi baktériami a zistil, že elementárna síra, ktorá sa nachádza vo vnútri bakteriálnych buniek, vzniká oxidáciou sírovodíka a môže sa ďalej oxidovať. Na jeho práce nadviazal aj slávny mikrobiológ Robert Koch.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]