Ferdinand I. (Bulharsko)

Ferdinand I.
bulharský cár
Narodenie	26. február 1861 Viedeň, Rakúsko
Úmrtie	10. september 1948 (87 rokov) Coburg, Nemecko
Podpis
Odkazy
Commons	Ferdinand I.
Biografický portál

Ferdinand I. (* 26. február 1861, Viedeň, Rakúsko – † 10. september 1948, Coburg, Nemecko), narodený ako Ferdinand Maximilian Karl Leopold Maria Sasko-cobursko-gothajský, bol v rokoch 1887 – 1908 knieža a 1908 – 1918 cár Bulharska. Okrem toho sa do histórie zapísal aj ako spisovateľ, botanik, ornitológ, entomológ a filatelista.

Pre Bulharov sa stal symblom moderného štátu na prelome 19. – 20. storočia (kedy dokonca vo svojom rozvoji predbehlo susedné krajiny) a zakladateľom pluralitného systému politických strán v Bulharsku po vyhlásení nezávislosti Bulharska dňa 22. septembra 1908. V dejinách Bulharska je však osoba cára Ferdinanda I. rozporuplná. Na jednej strane si zasluhuje uznanie za upevnenie Tretieho bulharského štátu ako aj za získanie jeho nezávislosti, na strane druhej je však plne zodpovedný za neúspechy a krach Bulharska v Spojeneckej vojne (1913) a v prvej svetovej vojne (1914 – 1918).

Časť svojho života prežil na Slovensku (najmä v kaštieľoch vo Sv. Antone a na Prednej Hore) kde vystupoval ako gróf Muránsky.

Detstvo

Narodil sa vo Viedni vo významnej a starej šľachtickej rodine Coburgovcov. Jeho otec bol August Viktor Ľudovít Sasko-coburský (1818 – 1881) a matka Klementína Orleánska (1817 – 1907). Svoje detstvo strávil striedavo v Paríži a vo Viedni. Vo Viedni sa zdržiaval hlavne vo viedenskom Coburgovskom paláci, ale i na panstve a zámku Ebenthal na Moravskom poli v Rakúsku. Mal dvoch bratov a dve sestry. Ako príslušník významného šľachtického európskeho rodu dostal okrem civilného vzdelania tiež vojenské vzdelanie vo Viedni. Po skončení štúdií nastúpil k armáde, kde pôsobil ako poručík 11. c. k. jazdeckého pluku a zároveň bol neskôr aj nadporučíkom maďarského honvédskeho vojska.

Politická kariéra

Cár Ferdinand I. na prehliadke vojakov v srbskom meste Niš v roku 1915

V roku 1885 bol obnovený bulharský štát a Ferdinanda Coburga spojil osud s touto krajinou. Dovtedajšie bulharské knieža Alexander Battenberg nemal v Bulharsku úspech. Tiež na ruskom cárskom dvore sa stretol s nemilosťou, a preto v roku 1886 (1887?) opustil krajinu. Po abdikácii kniežaťa sa bulharská diplomacia pokúšala nájsť vhodného kandidáta, ktorého by dosadila na bulharský trón. Hľadanie však bolo nesmierne ťažké, pretože nie každý chcel vládnuť v takej rozhádanej krajine akou Bulharsko ako aj Balkánsky polostrov v tom období boli.

Vo Viedni im bol predstavený mladý a vzdelaný princ Ferdinand von Sasko-cobursko-gothajský. Coburgova rodina však s jeho nástupom na bulharský trón nesúhlasila, ale aj napriek tomu Ferdinand pokračoval v rokovaniach. Svoj nástup na trón podmieňoval tým, že s jeho zvolením za bulharského cára musí súhlasiť Rusko a Turecko. Keď mal iba 26 rokov tajne odišiel do Bulharska a 7. júna 1887 vo Velikom Tărnove prisahal na ústavu, čím sa ujal vlády ako bulharský princ. Týmto krokom bola čiastočne vyriešená tzv. „bulharská kríza“. Po svojom nástupe na trón sa veľmi rýchlo naučil po bulharsky. Čoskoro sa ukázalo, že si zvolil veľmi ťažkú a náročnú cestu, lebo Bulharsko bolo dovtedy pod nadvládou Turecka. Svoje politické schopnosti upriamil na zahraničnú politiku a podarilo sa mu získať získať spojencov za boj za nezávislosť od Turecka, ale aj od Ruska. V roku 1908 vyhlásil Bulharsko za nezávislé a 5. októbra 1908 sa dal korunovať za bulharského cára. Počas jeho vlády krajina urobila značný pokrok v mnohých sférach – politickej, ekonomickej, kultúrnej ako aj obrannej.

Koncom 19. storočia sa u Ferdinanda I. začali prejavovať snahy osobne riešiť všetky dôležité otázky týkajúce sa osudu Bulharska a bulharského národa, najmä zahraničnej politiky štátu. V dôsledku častých výmien ministrov vo vláde (na ich posty si postupne dosadzoval svojich ľudí) sa mu podarilo dosiahnuť veľký vplyv na politické strany v krajine a ich lídrov a neskôr, keď v roku 1911 poslanci Veľkého národného zhromaždenia odhlasovali zmeny v Tărnovskej ústave (zrušil sa čl. 17.), cár Ferdinand I. mohol uzatvárať medzinárodné zmluvy bez vedomia bulharského parlamentu.

Balkánske vojny

Pre Bulharsko nastalo ťažké obdobie. V roku 1912 vypukla prvá balkánska vojna v ktorej bulharská armáda niesla hlavnú úlohu v porážke Osmanskej ríše. Spojenci Bulharska z Balkánskeho zväzu (Srbsko a Čierna Hora) nechceli uzatvoriť s Bulharskom žiadne prímerie a v priľahlých oblastiach krajiny obsadili mnohé územia obývané bulharským obyvateľstvom. V dôsledku tohto obsadenia sa 16. júna 1913 cár Ferdinand I. rozhodol Srbsku a Čiernej Hore vyhlásiť vojnu, výsledkom čoho bola tzv. Prvá národná katastrofa. O rok neskôr od vypuknutia prvej vojny (1913) sa na jeho príkaz Bulharsko zúčastnilo bojov v druhej balkánskej vojne proti bývalým spojencom z Balkánskeho zväzu a Osmanskej ríši. Táto vojna sa pre Ferdinanda I. neskončila dobre. Jej výsledkom bola tzv. Druhá národná katastrofa, a tak sa iba za päť rokov rozpadlo odveké želanie niekoľkých pokolení celého bulharského národa – Zjednotenie Bulharského kniežatstva a Východnej Rumélie.

Bulharské vojenské operácie počas 1. svetovej vojny

Prvá svetová vojna

Počas prvej svetovej vojny taktizoval a podpísal zmluvu s Nemeckom, Rakúsko-Uhorskom a ich spojencami (centrálne mocnosti). 11. októbra 1915 zaútočila bulharská armáda na Srbsko, kde chcel Ferdinand po skončení Balkánskych vojen vybojovať územné zisky. Spojil sa pritom aj s bývalým protivníkom Osmanskou ríšou. V počiatočnej fáze vojny dosiahlo Bulharské ríša (oficiálne Bulharská kniežatstvo (1879 – 1908) potom Bulharské cárstvo) niekoľko víťazstiev nad svojimi nepriateľmi a po porážke Srbska si robilo nárok na sporné územia Macedónska. Nasledujúce dva roky sa bulharská armáda zamerala na odrazenie spojeneckých vojsk (Dohoda) z blízkeho Grécka. Čiastočne sa podieľali aj na dobytí susedného Rumunska v roku 1916.

S blížiacim sa víťazstvom Dohody a koncom vojenských úspechov Ferdinand pochopil, že, sa pridal na nesprávnu stranu, a tak aby zachránil pre Coburgovcov monarchiu dobrovoľne abdikoval. Stalo sa tak 3. októbra 1918, kedy ho na tróne Bulharského cárstva nahradil jeho prvorodený syn Boris III. Bulharsko sa pod jeho vedením vzdalo Dohode a v dôsledku toho prišlo nielen o územie, ktoré vo vojne vybojovalo, ale aj o územie, ktoré získalo po balkánskych vojnách a stratilo prístup do Egejskému moru.

Exil

Pretože rodné Rakúsko mu odmietlo poskytnúť azyl odcestoval z Bulharska vlakom do svojho rodinného sídla v meste Coburg v Bavorsku. Tam sa potom venoval najmä herbárom a zbierkam hmyzu. V roku 1925 bol zvolený za člena nemeckej akadémie vied Leopoldina. V rokoch 1930 až 1933 podnikol niekoľko expedícií do východnej Afriky, Egypta a Sudánu, z ktorých priniesol vtáky, pre ktoré nechal postaviť približne sto voliér na dvore svojej vily. Stal sa čestným členom nemeckej ornitologickej spoločnosti a za prínos pre rozvoj vedy (ornitológie a botaniky) získal v roku 1942 čestný doktorát univerzity Erlangen. Okrem dvoch sídiel v Bavorsku v období medzi rokmi 1930 – 1944 niekoľkokrát navštívil aj rodinné sídlo v Svätom Antone na strednom Slovensku. (Od roku 1826 patrila obec Coburgovcom a jeho brat bol vlastníkom kaštieľa.) Pri príležitosti 80. narodenín, ktoré oslavoval práve vo Svätom Antone, získal 26. februára 1941 čestné občianstvo mesta Coburg. Po roku 1944 sa už na Slovensko nevrátil a žil v Coburgu, kde zomrel 10. septembra 1948 vo veku 87 rokov. Je pochovaný v krypte tamojšieho kostola Svätého Augustina.

Rodina

V roku 1893 sa oženil s princeznou Mária Lujza Bourbonsko-parmská (* 1870). Z tohto manželstva sa narodili štyri deti:

• Boris (* 1894)
• Cyril (* 1895)
• Jevdokija (* 1898)
• Nadežda (* 1899)

Tesne po narodení Nadeždy v roku 1899 Mária Lujza ako 29-ročná zomrela.

V roku 1908 sa druhýkrát oženil s Eleonórou von Reuss–Köstritzovou (* 1860 – † 1917), s ktorou však tiež manželstvo netrvalo dlho. Zomrela po desiatich rokoch manželstva na zhubný nádor.

Vzťah k Slovensku

Ako bulharský cár, ale hlavne po svojej abdikácii, naďalej navštevoval oblasť Slovenska – kraj, ktorý si zamiloval, kde sa mohol naplno venovať svojim záľubám: botanike, cestovaniu, poľovačkám a entomológii.

Zaslúžil sa o vznik prvého slovenského automobilu. Prvý automobil postavený na Slovensku sa volal "Drndička" a vyrobil ho kováč Michal Majer v roku 1913. Podľa obyvateľov Psiarov pri tom okopíroval auto bulharského kráľa, ktorý v tom čase cestoval cez Slovensko.

V Antolskom kaštieli, ktorý bol pôvodne poľovníckym zámkom Coburgovcov, sa Ferdinand zdržiaval často. V kaštieli vo Svätom Antone býval od 30-tych rokov minulého storočia do roku 1944. Koncom roku 1944 sa naposledy zdržiaval na Slovensku a následne definitívne opustil jeho územie.

Pri svojich potulkách neďaleko Telgártu stretol mladého chlapca Pavla Spišáka, ktorého finančne podporoval, aby mohol študovať, a zobral ho so sebou na dlhšie obdobie aj do Bulharska. Vďaka vzdelaniu, ktoré mu poskytol Ferdinand, sa stal gréckokatolíckym kňazom, prekladateľom liturgických textov a vzdelancom. Ferdinand Coburg s Pavlom Spišákom udržiavali priateľské kontakty počas celej doby jeho pobytu na Slovensku.

Vojtech Tuka (rodák z blízkych Štiavnických Baní) bol tiež jeho chránenec a príležitostný vychovávateľ jeho syna následníka trónu a neskoršieho cára Borisa III. Tukovi umožnil študovať právo v Budapešti a neskôr podporil jeho študijné pobyty v Paríži a Berlíne.

Ferdinand Coburg bol počas svojho pobytu na Slovensku známy aj ako "gróf Muránsky", takto sa v tom čase aj podpisoval. V roku 2008 Slovenská televízia nakrútila dokument pod názvom Neznámy gróf Muránsky, ktorý mapuje neskoršiu časť života Ferdinanda Coburga prežitú na Slovensku (v kaštieľoch vo Sv. Antone a na Prednej Hore). Coburgovci na Slovensku ešte pôsobili na týchto miestach Dobšiná, Červená Skala, Pohorelá, Pohorelská Maša, Muráň (hrad), Muránska planina a ďalších.

„	Prajem si svojich desať kostí zložiť v lone prekrásnej slovenskej prírody,	“
– Ferdinand Coburg

Entomologické záujmy a aktivity

Už v mladosti, ako 18-ročný v roku 1879, podnikol spoločne so svojim bratom Augustom Leopoldom (Ludwig August 1845 – 1907) výskumnú cestu do Brazílie. (Jeho brat mal za manželku princeznu Leopoldínu, dcéru brazílskeho cisára Pedra II., ktorý bol veľmi schopným panovníkom a za jeho vlády sa Brazília zmodernizovala a výrazne zmenila svoj charakter). V tom istom roku navštívil aj Portugalsko. Práve tu sa prejavila Ferdinandova láska k prírodným vedám, hlavne rastlinám, motýľom a vtákom. Počas svojho života navštívil veľa štátov na viacerých kontinentoch. V tridsiatych rokoch opakovane navštívil južnú Ameriku, hlavne Brazíliu a tiež niekoľkokrát aj oblasť severnej Afriky, kde sa venoval lovu africkej zvere, ale tiež zbieraniu hmyzu, prevažne motýľov. Výskum hmyzu a zber jeho jedincov prevádzal opakovane na území Bulharska, Slovenska, ale i v ďalších krajinách Európy: Švajčiarsko, Rakúsko: (hlavne v Tirolsku a Štajersku), v Španielsku v Pyrenejach a pod.

Ferdinand Coburg mal rozsiahle zbierky motýľov i iných skupín zaujímavého hmyzu. Zakladal zoologické záhrady, pri ktorých boli tiež kráľovské entomologické stanice, kde sa choval hmyz. Asi 12 km od Sofie založil svoj park, ktorý sa nazýval „Vrana“. Tu pestoval veľa zaujímavých rastlín i viacero druhov hmyzu. Mal tu veľa oleandrov, kde choval množstvá húseníc lišaja oleandrového (Daphnis nerii L.). Udržiaval kontakt s viacerými významnými entomológmi vtedajšej doby s ktorými si vymieňal tiež entomologický materiál. Jedným z týchto bol i francúzsky entomológ Pierre Millière (1811 – 1887) od ktorého odkúpil časť jeho zbierky v počte asi 9 171 jedincov a celkove 2 821 druhov. Viacero významných entomológov venovalo spomienku na entomologické aktivity Ferdinanda Coburga v svojich článkoch o jeho práci: napr. Lajos Abafi – Aigner, Dr. Hans Rebel i druhí.

V roku 1907 opísal Hans Stichel najväčší poddruh pestroňa z oblasti Bulharska (Schipka Pass) Allancastria cerisyi ssp. ferdinandi Stichel, 1907. Tento poddruh nesie meno Ferdinanda Coburga. Ferdinand Coburg sám zistil niektoré nálezy viacerých druhov motýľov z územia Bulharska ako prvý zberateľ. Ide hlavne o druh Archon (Doritis) apollinus ssp.thracica Buresch, 1915, alebo Euchloe charlonia Donzel, 1842. Od viacerých entomológov mal tiež časti ich zbierok.

Na Slovensku sa nezachovali zbierky hmyzu, ktoré Ferdinand Coburg počas svojich ciest nazbieral. Tu sú hlavne poľovnícke trofeje, z ktorých má význam jeho zbierka tetrovov, ktoré vlastnoručne ulovil, ako i trofeje jelenej, diviačej, danielej a srnčej zveri. Trofeje pochádzajú z územia Slovenska i z oblasti maďarskej pusty, kde mali Coburgovci zvieraciu oboru.

Rozsiahla zbierka motýľov Ferdinanga Coburga je uložená čiastočne v Národnom prírodovednom múzeu v Sofii v Bulharsku a čiastočne, v menšom rozsahu, ako zbierka P. Millièreho v Palais Coburg.

Iné záujmy a aktivity

Zaujímal sa tiež o dejiny a geografiu a veľmi ľahko sa učil cudzie jazyky. Podľa niektorých informácií ovládal až 18 jazykov. Mal tiež umelecké sklony a veľmi dobre maľoval. Zaoberal sa železničnou dopravou, hlavne lokomotívami a dokonca si spravil i kurz na vedenie lokomotív. Podobne je známy i jeho záujem o lietadlá a lietanie. Bol veľmi progresívny človek a jeho záujmy boli na danú dobu i dosť zvláštne a ojedinelé. Už ako osemnásťročný sa stal čestným členom Nemeckej ornitologickej spoločnosti.

Bol tiež v kontakte s významným nemeckým prírodovedcom a cestovateľom Alfrédom Edmundom Brehmom (* 1829 – † 1884).

Literatúra

• BOBEV, B.: Úryvky z dejín Bulharska (1878 – 1944). Sofia : Zefir, 1992.
• ČÍŽ, M., LICHNER, M. a kol.: Kaštieľ vo Svätom Antone. Banská Bystrica : Harmony, 2000. 110 s.
• DEMKO, P.: Neznámy cár na Slovensku. Múzeum Svätý Anton vo vydavateľstve Dúha – Peter Danáš, b. d., nestránkované. (Skladačka).
• Ein Herzogtum und viele Kronen. Coburg in Bayern und Europa. Katalog zur Landestausstellung 1997… Augsburg, Haus der Bayerischen Geschichte, 1997, pp. 16 – 18.
• GAEDIKE, R. - GROLL, E. K. (eds.): Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V. 2001: „Ferdinand König von Bulgarien“.
• HOLEC, R.: Zabudnuté osudy: S cárskou korunou (Ferdinand Coburg). Martin : Matica slovenská, 2001, s. 222 – 244.
• KUCHTOVÁ, O.: Botanický stolík Ferdinanda Coburga. In: Pamiatky a múzeá, 1999, č. 1, s. 43 – 45.
• KŘÍŽ, K.: Dejiny a entomológia. Bulharský cár Ferdinand Maximilian Karl Leopold Maria Coburg (1861 – 1948). In: Entomol. magazín: Hmyz, roč. IV, 2004, č. 1. s. 2 – 5 + portrét + 6 obr. + autogram.
• NERESSOFF, W.: Mit Konig Ferdinand von Bulgarien nach Afrika. Reiseeindrücke u. Erlebnisse. Berlin : Verlag Karl Siegismund, 1940. 190 s.

Externé odkazy

• Neznámy gróf Muránsky Archivované 2008-12-25 na Wayback Machine (upútavka na dokument STV, 2008)
• Platonické manželstvo: Posledný bulharský kráľ sa oženil so Slovenkou^{[nefunkčný odkaz]}

Pozri aj

• Vymenovanie kniežaťa Ferdinanda I. na trón Bulharského kniežatstva
• Dejiny Bulharska
• Sasko-cobursko-gothajská dynastia

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ferdinand I. (Bulharsko)

Ferdinand I.
Vladárske tituly
Predchodca Alexander I.	cár 1887 – 1918	Nástupca Boris III.