Ferdinand Maxmilián Brokoff

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ferdinand Maxmilián Brokoff
český sochár a rezbár
český sochár a rezbár
Narodenie12. september 1688
Červený Hrádek, Česko
Úmrtie8. marec 1731 (42 rokov)
Praha, Česko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ferdinand Maxmilián Brokoff

Ferdinand Maxmilián Brokoff (* 12. september 1688, Červený Hrádek – † 8. marec 1731, Praha) bol český sochár a rezbár, syn sochára a rezbára Jana Brokoffa a brat sochára a rezbára Michala Jana Josefa Brokoffa. Spolu s otcom a bratom patrili k popredným predstaviteľom českého barokového sochárstva.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v západných Čechách ako druhý syn Jana Brokoffa. Podobne ako jeho brat Michal Jan Josef pokračoval v rodinnej tradícii a vyučil sa za sochára v dielni svojho otca. V rokoch 1708 – 1713 študoval v dielni vtedy slávneho Ondřeja Filipa Quitainera, ale od roku 1709 už tvoril samostatne.

V českom prostredí sú známe predovšetkým jeho diela na Karlovom moste. Hoci väčšinu sôch z Brokoffovej rodinnej dielne signoval obvykle jej majiteľ, otec Jan, je nesporné, že celý rad prác pre Karlov most robili v skutočnosti skôr jeho synovia. Ferdinandovi Maxmiliánovi sa pripisuje autorstvo či spoluautorstvo pri ôsmich plastikách na zábradlí Karlovho mosta, vrátane snáď najpopulárnejšieho trinitárskeho súsošia ľudovo nazvaného Turek na Karlovom moste (súsošie sv. J. z Mathy so sv. Felixom z Valois a sv. Ivanom). Na súsoší sv. Františka Xaverského zanechal dvadsaťtriročný Brokoff vlastný autoportrét. Jeho ďalšia plastika pre most, súsošie sv. Ignáca z Loyoly, spadlo pri povodni v roku 1890 do Vltavy a už nebolo na most osadené. Zrekonštruovaný originál je uložený v v Lapidáriu Národného múzea.

Počas svojich mnohých ciest, okolo roku 1714, stretol vo Viedni význačného rakúskeho architekta Jana Fischera z Erlachu, s ktorým potom spolupracoval na svojich významných dielach. Spolu s ním získal zákazky vo Viedni a sliezskom Vroclave, tvorili však spoločne aj pre Prahu a českú klientelu.

Zomrel na tuberkulózu, obvyklú chorobu sochárov, na ktorú zomreli aj jeho otec a brat. V roku 1732 ho pochovali na kostolnom cintoríne kostola sv. Martina v múre, kde umiestnili aj jeho pamätnú bustu.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Praha[upraviť | upraviť zdroj]

Ferdinand Maxmilián Brokoff: Detail súsošia sv. Františka Xaverského na Karlovom moste v Prahe. Mladý muž nesúci knihu s biretom znázorňuje mladého Brokoffa vo veku 23 rokov

Karlov most[upraviť | upraviť zdroj]

  • súsošie sv. Barbory so sv. Margarétou a sv. Alžbetou (1707)
  • socha sv. Vojtecha (1709)
  • socha sv. Kajetána (1709)
  • súsošie sv. Františka Borgiáša (1710)
  • súsošie sv. Františka Xaverského (1711)
  • súsošie sv. Vincenca Ferrerského so sv. Prokopom (1712)
  • súsošie sv. Jana z Mathy so sv. Felixom z Valois a sv. Ivanom (1714)
  • socha sv. Víta (1714)

Európa a Čechy[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Blažíček, Oldřich: Ferdinand Maxmilián Brokof. Praha, 1957
  • Blažíček, Oldřich: Ferdinand Brokof. Praha, 1976

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]