Festival zlej hudby
Festival zlej hudby je hudobné podujatie ktoré sa každoročne koná v čase štefanskej zábavy, 26. decembra v Prešove, v študentskom klube Véčko. Hoci sa za zakladateľov a hlavných organizátorov festivalu vo všeobecnosti pokladá prešovská alternatívna art-rocková skupina Chiki liki tu-a, na jeho začiatku stáli predovšetkým jej gitarista Ľuboslav Petruška a bývalý člen skupiny, trombónista Tomáš Paľo, ktorí sa po personálnych zmenách a príchode do skupiny začali udomácňovať. Pôvodný člen a zakladateľ Chiki liki tu-a Martin Višňovský situáciu vysvetľoval slovami: „Vzniklo to vtedy, keď členovia kapely odchádzali a začalo to naberať nový smer s ľuďmi, ktorí sa udomácňovali v skupine a ktorí boli predtým úplne out. Taký Ľubo Petruška sa k tomu dostal úplnou náhodu, predtým vystupoval v rôznych šialených skupinách," [1] vysvetľuje vznik žánrovo odlišných projektov Višňovský.
Od roku 2000 festival ponúka počas jedného večera vystúpenia ,,viacerých interpretov" rôznych hudobných žánrov, ktoré vystupujú pod všeobecným názvom Projekty. Ide o imaginárne skupiny, ktorých členov, repertoár, hudobné zameranie i filozofiu tvoria práve členovia Chiki liki tu-a, príležitostne ich hostia. V minulosti tak vzniklo cez 24 projektov, pričom festival bol kvôli novej adaptácii názvu neskôr chápaný ako odozva na iné prešovské podujatie, Festival dobrej hudby - Sigord.
Projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Projekty časom získali na veľkej popularite, nielen na východe, ale aj v rámci celého Slovenska. K najrozšírenejším a najpopulárnejším patria skupiny Dzigi Džabur & the Black revolution Band hrajúci v štýle reggae, metalová formácia Antracit, country Hudci prérie, punkový Wajgles, psychedelický hippie rock Okná vnímania, či elektronický projekt Der Kondenzator. Vystúpenia sú špecifické nielen vtipnými prehovormi lídrov kapiel ktoré často vznikajú aj priamo na pódiu, príznačnými kostýmami, ale aj iróniou spojenou s konkrétnymi hudobnými subkultúrami a humorom vychádzajúcim z multikultúrneho prostredia mesta Prešov a jeho okolia.
Celoslovenská popularita projektov[upraviť | upraviť zdroj]
Aj napriek úspechu projektov pred publikom, stále nešlo o úspech medzi širokou verejnosťou. K mainstreamovej popularite došlo v r. 2003, keď skupina Chili liki tu-a predstavila pár projektov aj na trenčianskom festivale Pohoda. Skladbu ,,Laska moja de si" z repertoáru Hudcov prérie následne na to prevzalo FUN rádio, ktoré na základe autorského povolenia odohralo skladbu niekoľkokrát. Následná vlna úspechu ktorá pripísala autorstvo oficiálnej skupine Chiki liki tu-a nadobudla celonárodný charakter. Skladba bola nakoniec kvôli značnej popularite zaradená aj na tretí štúdiový album Chiki liki tu-a Choďte sa hrať pred vlastný vchod, spolu s počinom metalového Antracitu ,,Poďme všetci", ktorý bol u klubového publika obľúbeným prídavkom za koncertom.
K problematike stierania rozdielov medzi projektmi a skupinou Chiki liki tu-a sa v priebehu koncertu Hudcov prérie vyjadril ich líder Ľuboslav Petruška ako o rozdelení úspechu medzi dve kapely. Kým Hudci prérie sú neoficiálnymi autormi skladby, Chiki liki tu-a ukradnutú skladbu spopularizovali ,,a tak sú misky váh vyrovnané".
V súčasnosti je projekty možné pravidelne vidieť iba na Festivale zlej hudby a festivale Vrbovské vetry vo Vrbovom.
Menný zoznam projektov[upraviť | upraviť zdroj]
(nie je kompletný)
- Antracit (metal)
- Bubble Boy (jungle live act)
- Der Kondenzator (elektronika)
- Dzigi Džabur & the Black revolution Band (reggae)
- Hudci prérie (country)
- Jirka s skupina HiFi (český pop)
- Križiaky (gospel)
- MC Zviera & Učiteľ Rap (hip hop)
- Medibagrement (grindcore)
- Okná vnímania (psychedelický rock)
- T & M & S & O & T & L & R & R & R orchestra (v štýle 50. rokov)
- Tri murare z Haagu
- Wajgles (punk)
The Heads[upraviť | upraviť zdroj]
Súčasťou niekoľkých ročníkov sa stalo aj premietanie satiricko-humorných montážnych filmov skupiny The Heads, ktorá v spolupráci s Chiki liki tu-a vytvorila dvojdielny remake slovenského filmu Fontána pre Zuzanu. Zostrihaný film s montážou tvárí prešovskej skupiny a členov zoskupenia The Heads v šariskom nárečí získal na popularite nie len vďaka irónii a vtipu, ale aj vďaka multikultúrnym odkazom typickým pre život Prešovčanov a blízkeho okolia. Z Chiki liki tu-a si vo filme zahrali predovšetkým spevák a basgitarista Martin Višňovský a ex-trombónista Tomáš ,,Maco" Paľo. Objavili sa však aj zvyšní členovia, bubeník Tomáš Višňovský a gitarista Ľuboslav Petruška (hlas).
Popularita Festivalu zlej hudby[upraviť | upraviť zdroj]
So stúpajúcou popularitou skupiny Chiki liki tu-a a ich projektov súvisela aj zvýšená popularita Festivalu zlej hudby. Už v čase pred komerčným úspechom bola kapacita koncertného priestoru V-klubu výrazne zaplnená. V roku 2006 už priestory klubu nestačili na pokrytie záujmu a mnoho fanúšikov sa po hodinovej tlačenici na schodoch do priestorov tzv. Véčka ani nedostalo. Problémy so vstupom a stiesneným priestorom pokračovali aj dlhými radmi na alkohol a hygienické zariadenia. Napriek negatívam však festival ostal aj naďalej vyhľadávaný, nielen kvôli programu ale aj kvôli sociálnej intereakcii, ktorá prebieha medzi navrátenými východoslovákmi v čase vianočných sviatkov.
Kritika festivalu[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé kritické momenty na adresu festivalu sa objavili po tzv. mainstreamovom úspechu skupiny Chiki liki tu-a. Z diváckeho publika sa ozývali prejavy sklamania z krátkosti koncertu oproti roku 2002, kedy Projekty tvorili predkapelu skupine Chiki liki tu-a. Tá sa ako headliner už doposiaľ neobjavila. Kritické hlasy sa dotkli aj produkcie skupiny, ktorá bola postavená pred otázku alternatíva vs. mainstream. Spevák a basgitarista Chiki liki tu-a, Martin Višňovský: ,,To je pravidelné, že len čo ľuďom zoberieš ideál, hneď ako to trošku pukne a ide to takým smerom, že ľudia o tom viac vedia, tak z toho taká skupina, ktorá má podtitul underground a alternatívna kultúra má taký problém, že im to ukradli tí z pop music, a už na to majú iný názor. A pritom tá skupina je úplne totožná s tým, ako to bolo predtým, nič sa nezmenilo na systéme roboty ani na pesničkách, ale pre nich je to zrazu niečo úplne iné.“[2]
Kritika festivalu zo strany fanúšikov sa však dotkla aj opakovanej produkcie, ktorá sa dlhodobo výrazne nemenila. Obľúbené projekty prinášali osvedčené a žiadané skladby, ktoré kedysi často vznikali aj vtipnou improvizáciou na pódiu, svoju produkciu však nerozširovali.
Napriek tomu nové projekty stále pribúdajú, často aj tie, ktoré podľa slov gitaristu Ľuboslava Petrušku ,,už vymyslené sú, pesničky už majú, všetko už je, len ešte neboli hrajúce."[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Frenkyho hudobná encyklopédia
- ↑ a b Frenky.sk [online]. [Cit. 2010-01-10]. Dostupné online. Archivované 2006-12-11 z originálu.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Súradnice: 48°59′06″S 21°14′33″V / 48,984907°S 21,242436°V