Filip I. (Francúzsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Filip I.
Kráľ Francúska
Filip I.
Panovanie
DynastiaKapetovci
Panovanie1067 – 1108
PredchodcaHenrich I.
NástupcaĽudovít VI.
Biografické údaje
Narodenie1052
Champagne-et-Fontaine, Francúzske kráľovstvo
Úmrtie29. júl 1108
Melun, Francúzske kráľovstvo
Rodina
Manželka
Berta Holandská
Bertrade de Montfort
Potomstvo
Konstancia
Ľudovít VI.
Henrich
Karol
Eudes
Filip
Fleury
Cecilia
Eustachia
OtecHenrich I.
MatkaAnna Kyjevská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsFilip I.
(multimediálne súbory na commons)

Filip I. (* 1052, Champagne-et-Fontaine, Francúzske kráľovstvo – † 29. júl 1108, Melun) bol francúzsky kráľ z dynastie Kapetovcov.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako najstarší syn Henricha I. a jeho tretej manželky Anny Kyjevskej, dcéry kyjevského kniežaťa Jaroslava I. Múdreho. V kapetovskom rode nezvyčajné meno Filip, býva spájané s byzantským vplyvom na kyjevskom dvore, prípadne s úctou, ktorej sa apoštol Filip v Kyjeve tešil.[1] Ešte za života svojho otca bol v siedmich rokoch korunovaný za spolukráľa v Reims. Keď jeho otec 4. augusta 1060 zomrel, stal sa Filip bez problémov jeho nástupcom. Vzhľadom k veku mu bol za poručníka určený jeho strýko, flanderský gróf Balduin V.[2] Významnú úlohu hrala aj kráľovná matka, ktorá o svoj vplyv prišla skorým sobášom s grófom Rudolfom z Valois.[3]

Filip I. a Bertrada z Montfortu, vo veži zapudená Berta Holandská (Chroniques de Saint-Denis)

V roku 1067, po dovŕšení pätnástich rokov, prevzal vládu. Nové spojenectvo spečatil kráľov sobáš s Bertou, nevlastnou dcérou Róberta I. Flanderského.[4] V ďalších rokoch sa Filipovi podarilo získať Vexin. Hlavným cieľom jeho politiky však bola snaha o rozdelenie Anglicka a Normandie. Podporoval preto vzburu Róberta II. Normandského proti jeho otcovi Viliamovi Dobyvateľovi. To sa splnilo v roku 1087, kedy Róbert po smrti Viliama Dobyvateľa získal Normandiu a druhý syn Viliam II. Anglicko.[5] Keď sa však Róbert rozhodol vydať na prvú križiacku výpravu založil Normandiu svojmu bratovi Viliamovi, aby získal peniaze na vyzbrojenie vojska. Anglicko a Normandia tak boli opäť zjednotené pod jedným vládcom.

V roku 1092 Filip zapudil svoju manželku Bertu. Dôvodom podľa súdobého kronikára Viliama z Malmesbury bolo vraj tiež to, že zapudená kráľovná bola príliš tlstá.[6] Jej nástupkyňou sa mala stať Bertrada z Montfortu, ktorá ale bola už vydatá za Fulka IV. z Anjou. Filip ju teda najprv uniesol a potom sa s ňou oženil.

Svoju vlastnú ženu odvrhol a spojil sa manželstvom so ženou svojho vazala
Bernold zo Saint-Blasien[7]

Z tohto dôvodu bol na synode v Autune Filip exkomunikovaný.[8] O rok neskôr na koncile v Clermonte, ktorý vyhlásil prvú krížovú výpravu, potvrdil exkomunikáciu i pápež Urban II. O dva roky neskôr sa kráľ naoko cudzoložstva zriekol a získal pápežské odpustenie. Exkomunikovaný bol znovu v roku 1099 a v roku 1104 alebo 1105 zložil spoločne s Bertradou v Paríži ďalšiu planú prísahu, že sa od seba odlúčia.[9]

Zatiaľ čo syn činil každým dňom pokroky, strácal Filip, jeho otec, sily. Lebo od doby, kedy žil s grófkou z Anjou v cudzoložnom spojení, nerobil nič, čo by bolo primerané jeho kráľovskej dôstojnosti. Plný žiadosti po žene, ktorú ulúpil, išlo mu už len o uspokojovanie svojich telesných túžob. Preto sa nestaral o vlastnú ríšu a nešetril ani zdravie svojho tela...
Suger[10]

Zomrel v roku 1108 a je pochovaný v kláštore Saint-Benoît-sur-Loire.

Manželstvá a deti[upraviť | upraviť zdroj]

1. 1072 Berta Holandská (* okolo 1055 – † 1094), dcéra grófa Florensa I. Holandského a Gertrúdy Saskej:

2. 15. máj 1092 Bertrade de Montfort (*1070 – † 1117), dcéra grófa Simona I. de Montfort a kontesy Agnès d’Évreux:

  • Filip (* okolo 1093 – † po roku 1129), gróf de Mantes ∞ 1104 Alžbeta de Montlhéry († 1141)
  • Fleury (* okolo 1093 – † okolo 1147)
  • Cecilia (* okolo 1097 – † po roku 1145) ∞
  • Eustachia (* 1102 – † okolo 1143), zakladateľka rádu benediktínok v Yerres

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PERNOUDOVÁ, Régine. Žena v době katedrál. Praha : Vyšehrad, 2002. 255 s. Ďalej len Žena v době katedrál. ISBN 80-7021-544-5. S. 187.
  2. EHLERS, Joachim; MÜLLER, Heribert; SCHNEIDMÜLLER, Bernd, a kol. Francouzští králové v období středověku : od Oda ke Karlu VIII. (888-1498). Praha : Argo, 2003. 420 s. ISBN 80-7203-465-0. S. 109-111.
  3. Francouzští králové, s. 112
  4. Francouzští králové, s. 113
  5. Francouzští králové, s. 114
  6. Francouzští králové, str. 117
  7. DUBY. Rytíř, žena a kněz : manželství ve Francii v době feudalismu. Praha : Garamond, 2003. 238 s. ISBN 80-86379-44-2. S. 7.
  8. Francouzští králové, s. 117
  9. Francouzští králové, str. 118
  10. Francouzští králové, s. 119

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]