Filip I. Orleánsky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Filip I. Bourbonský, vojvoda orleánsky
Filip I. Orleánsky
francúzsky princ, zakladateľ dynastie Bourbon-Orléans

Narodenie 21. september 1640
Saint-Germain-en-Laye, Francúzsko
Úmrtie 9. jún 1701 (60 rokov)
Saint-Cloud, Francúzsko

Filip I. Bourbonský, vojvoda orleánsky, známy aj ako Monsieur, (* 21. september 1640, Saint-Germain-en-Laye, Francúzsko – † 9. jún 1701, Saint-Cloud) bol mladší brat kráľa Ľudovíta XIV., zakladateľ dynastie Bourbon-Orléans.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Filip sa narodil ako druhorodený syn francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. z rodu Bourbonovcov a jeho manželky Anny Rakúskej z rodu španielskych Habsburgovcov. Ako dieťa mal titul vojvodu z Anjou. Po otcovej smrti v roku 1643 a bratovej korunovácii sa stal následníkom trónu a bol nazývaný Grand Dauphin (tento titul mal v rokoch 16431661). Pri dvore bol v tej dobe známy aj ako Malý Monsieur, aby sa odlíšil od svojho strýka Gastona, prezývaného Veľký Monsieur. Po Gastonovej smrti v roku 1660 získal jeho údelné panstvo, vojvodstvo orleánske, a bol známy ako Monsieur, alebo vojvoda orleánsky[1].

Filip bol od začiatku považovaný za veľmi zvláštnu, originálnu a svojbytnú osobnosť. Už ako malé dieťa si veľmi potrpel na vkusné a elegantné oblečenie, rád sa krášlil, líčil a pudroval a postupne z neho vyrastal až nápadne jemný a zženštilý chlapec. Povahovo i výzorom bol pravým opakom svojho staršieho brata. V niečom si ale boli bratia veľmi blízki – obaja boli veľmi bystrí, inteligentní a obaja milovali umenie. Keď v roku 1658 Ľudovít vážne ochorel, začal sa Filip na príkaz svojej matky a kardinála Mazarina intenzívne vzdelávať a pripravovať na prevzatie trónu. Na krátky čas sa stal pri dvore najdôležitejšou osobou a každý sa snažil získať jeho priazeň[2] . Ľudovít sa ale nakoniec uzdravil a Filip sa opäť ocitol v jeho tieni.

Veľa ľudom pri dvore sa ale uľavilo, pretože len málokto si vedel Filipa predstaviť ako kráľa Francúzska. Bol tu známy svojou neviazanosťou, roztopašnosťou a tiež dával úplne otvorene najavo svoju homosexualitu[3][4]. Filip tiež viedol veľmi nákladný život – rovnako ako ostatní dvorania sa s veľkým zaujatím venoval hazardným kartovým hrám.

Mecenáš[upraviť | upraviť zdroj]

Filip Orléansky bol veľký milovník umenia a mecenáš mnohých významných osobností z radov maliarov, sochárov, spisovateľov a hudobníkov. Práve Filip bol prvým mecenášom Molièra a jeho divadelnej spoločnosti. Vďaka jeho podpore sa Molière mohol stretnúť s kráľom, ktorý potom náležite odmenil jeho mimoriadny talent. Filip tiež vlastnil rozsiahle zbierky obrazov, drahokamov a šperkov. Hoci sa na kráľovskom dvore preslávil radom homosexuálnych škandálov, prejavoval aj mimoriadnu zbožnosť a nechýbal na žiadnom kázaní. Dokonca zbieral ružence.

Na svojom zámku Saint-Cloud žil v nádhere a prepychu a prevádzka tohto jeho okázalého súkromného dvora zhltla nemalé finančné prostriedky. Filip tak neustále žiadal svojho brata o zvýšenie apanáže a pridelenie ďalších lén, z ktorých by získal finančné prostriedky. Po čase však už Ľudovít ďalšie jeho žiadosti rezolútne odmietal.

Vojvodca[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek svojej jemnej povahe a slabšej telesnej konštitúcii sa Filip prejavil ako veľký vojenský talent a súčasníkov prekvapil svojou odvahou v boji. V rokoch 16721677 sa zúčastnil vojny medzi Francúzskom a Holandskom a dosiahol v nej niekoľko víťazstiev (napr. v bitkách pri Peene a Nordpeene v roku 1677, kedy porazil Viliama III. princa Oranžského). Po svojom príjazde do Francúzska bol Filip ľudom búrlivo privítaný a oslavovaný. Ľudovít XIV. ale natoľko žiarlil na bratove úspechy, že ho z velenia armády odvolal. Tento čin bol do určitej miery pochopiteľný – mal stále v živej pamäti povstanie Frondy a zradu svojho strýka Gastona, ktorý svojimi intrigami strpčoval dlhé roky život Ľudovítovi XIII. a potom i jemu samotnému. Ľudovít XIV. sa snažil nedopustiť niečo podobné a držal svojho brata zámerne čo najďalej od moci. Filip pochopil, bratovi sa podvolil a politicky sa stiahol do ústrania. Začal sa znovu venovať svetu umenia a najmä sa stal uznávaným odborníkom na dvorskú etiketu a francúzsky dvorský ceremoniál.

Tituly[upraviť | upraviť zdroj]

Filip bol nositeľom nasledujúcich šľachtických titulov a oslovení: Monsieur, syn Francúzska[5], vojvoda z Anjou (do roku 1668), vojvoda orleánsky (tento titul získal po smrti svojho strýka Gastona v roku 1660), vojvoda zo Chartres, z Valois, z Nemours, z Montpensier, zo Châtellerault, zo Saint-Fargea, z Beaupréa, Pair de France.
Ďalej: Dauphin d'Auvergne, princ z Dombes, princ z Joinville, gróf z Dourdan a Romorantin, gróf z Mortain, gróf z Bar-sur-Seine, vikomt z Auge a Domfront, markíz z Coucy a Folembray, markíz z Mézières, barón z Beaujolais, pán z Montargis a rytier z l'Ordre du Saint-Esprit.

Manželstvá a deti[upraviť | upraviť zdroj]

Z manželstva uzavretého v roku 1661 s anglickou princeznou Henriettou Annou (* 1644 – † 1670) mal tri deti:

V manželstve uzavretom v roku 1671 s falckou princeznou Alžbetou Šarlotou (* 1652 – † 1722) mal tiež tri deti:

Genealógia[upraviť | upraviť zdroj]

Tri generácie Filipovych predkov
Filip I. Orleánsky Otec:
Ľudovít XIII.
Starý otec:
Henrich IV.
Prastarý otec:
Anton Bourbonský
Prastará matka:
Jana III.
Stará matka:
Mária Medicejská
Prastarý otec:
František I. Medici
Prastará matka:
Jana Habsburská
Matka:
Anna Habsburská
Starý otec:
Filip III.
Prastarý otec:
Filip II.
Prastará matka:
Anna Habsburská
Stará matka:
Margaréta Habsburská
Prastarý otec:
Karol II. Štajerský
Prastará matka:
Mária Anna Bavorská

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Barker, p 15
  2. Barker, p 52
  3. Van der Cruysse: Madame sein ist ein ellendes Handwerck. S. 153 ff.
  4. Die Memoiren des Herzogs von Saint-Simon. Ullstein, Frankfurt-M. 1977, ISBN 3-550-07360-7, Bd. 1, S. 285
  5. http://www.heraldica.org/topics/france/frroyal.htm

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Filip I. Orléanský na českej Wikipédii.