Filón Alexandrijský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Filon z Alexandrie)
Filón Alexandrijský

Filón Alexandrijský alebo Filón z Alexandrie (* asi 20 pred Kr. – † 50 po Kr.) bol židovský filozof, predstaviteľ helénistických Židov.

Usiloval sa zlúčiť múdrosť Starého zákona s myšlienkami gréckej filozofie, najmä platonizmu a stoicizmu. Filón vyšiel z názoru, že reč Starého zákona sa opiera o obrazný, inotajný spôsob vyjadrovania, alebo „hovorenie inak“ (ALLEGOREIN) a že teda za jeho slovnou podobou treba odhaľovať hlbší, symbolický, večne platný význam. Druhým Filonovým východiskom bolo presvedčenie, že judaistické náboženstvo a grécka filozofia sa navzájom v jadre neodlišujú. Filón pretavil starozákonné náboženské predstavy do pojmov gréckej filozofie.[1]

Najvyššou entitou je podľa Filóna Boh chápaný v duchu judaistického monoteizmu ako jediný a zároveň v duchu gréckej filozofie ako absolútne bytie. Boh je transcendentný v tom zmysle, že je mimo sveta a nemôže naň bezprostredne pôsobiť, a v tom zmysle, že sa vymyká akémukoľvek prirodzenému poznaniu: vieme len, že je, ale nevieme, čo je. Preto Filón zavádza v náboženskom kontexte pojem logu. Logos je prostredníkom medzi Bohom a svetom. Logos je súhrnom ideí a zároveň má osobnú povahu, je akýmsi anjelom, synom božím, druhým bohom, ktorého stvoril Boh a on potom svoril svet.[1]

Filónova sústava bola gradualistická: Boh - Logos - hmota - to sú tri stupne na ceste od dokonalosti k nedokonalosti. Človek ako bytosť telesná, a teda nedokonalá, sa môže k dokonalosti navrátiť len cestou extázy (EKSTASIS), kedy sa jeho božská časť - duša zbavuje telesnosti a spája sa s Bohom. Najmä týmito stránkami svojej filozofie bol Filón blízky neskoršiemu novoplatonizmu.[1]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • De Aeternitate Mundi
  • De Abrahamo
  • De Migratione Abrahami
  • De Mutatione Nominum
  • De Plantatione
  • De Agricultura
  • De Confusione Linguarim
  • De Congressu Eruditiones Gratia
  • De Decalogo
  • De Sacrificius Abelis et Cainis
  • De Posteritate Caini
  • De Ebrietate
  • De Escrecationibus
  • De Fuga et Inventione
  • De Gigantibus
  • De Josepho
  • De Opificio Mundi
  • De Vita Contemplativa
  • De Vita Mosis
  • De Sobrietate
  • De Somniis
  • De Specialibus Legibus
  • De Virtutibus
  • De Praemiis et Poenis
  • Legum Allegoriae
  • Legatio ad Gaium
  • In Flaccum
  • Quaestiones in Genesim
  • Quaestiones in Exodum
  • Quis Serem Divinarum Heres Sit
  • Quod Deterius Potiori Insidari Soleat
  • Quod Deus Sit Immutabilis
  • Quod Omnis Probus Líber Sit

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Vydané v češtine[upraviť | upraviť zdroj]

  • Filón Alexandrijský. O stvoření světa; O gigantech; O neměnnosti boží : řecko-česky. Preklad Miroslav Šedina. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2001. 695 s. (Knihovna antické tradice; zv. 2.) ISBN 80-7298-038-6.
  • Filón z Alexandrie. Život Mojžíšův : (řecko-česká edice). Preklad Lucie Kopecká. Jihlava : Mlýn, 2015. 222 s. ISBN 978-80-86498-56-0.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • JEŽEK, Václav. Filón Alexandrijský : jeho teologie, exegeze a vliv na pozdější autory. Vyd. 1. Prešov : Prešovská univerzita, Pravoslávna bohoslovecká fakulta, 2004. 262 s. ISBN 80-8068-318-2.
  • HADAS-LEBELOVÁ, Mireille. Filón Alexandrijský : myslitel v židovské diaspoře. Preklad Milan Lyčka. Vyd. 1. Praha : Filozofický ústav AV ČR; OIKOYMENH, 2019. 265 s. (Oikúmené; zv. 202.) ISBN 978-80-7298-492-3.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]