Fiodor Alexandrovič Vasiliev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Fiodor Alexandrovič Vasiliev
Fiodor Alexandrovič Vasiliev
F. A. Vasiliev na portréte od I. N. Kramského

Narodenie 10. február 1850
Gatčina, Ruská ríša
Úmrtie 24. september 1873
Jalta, Ruská ríša

Fiodor Alexandrovič Vasiliev (rus. Фёдор Александрович Васильев; * 10. február 1850, Gatčina – † 24. september 1873, Jalta) bol ruský maliar-krajinkár, člen umeleckého združenia peredvižnici.

Život a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Fiodor Vasiliev sa narodil 10. februára (22. februára podľa starého kalendára) 1850 v meste Gatčina neďaleko Petrohradu. Jeho otec Alexandr Vasilievič Vasiliev bol štátny úradník. S Oľgou Jemelianovnou Polyntsevovou, Fiodorovou matkou, sa oženil až o štyri po jeho narodení a preto bol Fiodor dlhé roky považovaný za nemanželské dieťa. Onedlho po jeho narodení sa rodina presťahovala do Petrohradu, kde budúci umelec strávil svoje detstvo. Napriek prejavenému talentu vzhľadom k skromným podmienkam rodiny nemohol sa svojej záľube venovať. Musel si zarábať na živobytie a po smrti svojho otca sa stal dokonca živiteľom rodiny. Napriek tomu vždy si našiel čas na maľovanie, v ktorom našiel ozajstné naplnenie svojho života. V roku 1856 sa mu podarilo stať sa študentom na petrohradskej Akadémii výtvarných umení.

V tomto čase sa Vasiliev zoznámil s I. N. Kramským a I. I. Šiškinom. V roku 1867 zavŕšil štúdium na Akadémii. Veľkým vzorom bol preňho najmä Šiškin a jeho očarujúce krajinky. Spolu s ním často navštevoval prírodu, čo v jeho ďalšej tvorbe zanechalo nezmazateľné spomienky. Príroda sa Vasilievovi stala trvalým zdrojom inšpirácie; dokladom toho sú už jeho prvé diela vyznačujúce sa osobitnou hĺbkou a poetickosťou zachytenia predlohy. Medzi jeho prvotiny dýchajúce lyrikou a vyžarujúce umelcovu lásku ku krajine patria obrazy Návrat stáda (1868) a Pred dažďom (1870 - 1871). Slávu mu však prinieslo dielo Pohľad na Volgu s bárkami (1870). Obraz vznikol pod dojmami cesty po Volge, ktorú podnikol spolu s I. J. Repinom. Obraz je maliarsky dokonalý, kolorit sa vyznačuje harmóniou a ušľachtilosťou. Vasilievova krajina je plná sviežosti a romantického zaujatia.

Ďalšie významné dielo vzniklo v roku 1871. Obraz Odmäk charakterizuje hlboký cit k ruskej krajine, ktorú Vasiliev tak miloval a ktorá sa mu napokon stala osudnou. Počas práce na tomto obraze veľmi prechladol a zachvátili ho bolesti, ktoré časom prepukli do tuberkulózy.

Jar roku 1871 strávil v Petrohrade. Tu sa stal jedným zo zakladajúcich členov petrohradskej skupiny peredvižnikov. Choroba sa mu však neustále vracala a preto podstúpil liečebný pobyt na Kryme, odkiaľ sa však už nevrátil. I tu vzniklo niekoľko jeho diel. Jedným z posledných bol obraz Blato v lese (1871). Mladý umelec sa tu v spomienkach vracia k severnej ruskej prírode. Po technickej i kompozičnej stránke sa tento obraz stal predzvesťou tendencií, ktoré sa v ruskom maliarstve rozvíjali v posledných rokoch 19. storočia. K ďalším dielam, ktoré vznikli počas jeho krymského pobytu patria napr. Mokrá lúka (1872), Zima na Kryme (1871 - 1873) či V krymských horách (1873). Tento obraz sa napokon stal aj jeho posledným.

Fiodor Alexandrovič Vasiliev umrel 24. septembra (6. októbra) 1873 v Jalte vo veku dvadsaťtri rokov.

Výber z diela[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]