Flavius Merobaudes

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Flavius Merobaudes (5. storočie) bol rímsky básnik tvoriaci na sklonku Západorímskej ríše na dvore cisára Valentiniana III..

Merobaudov život sa podobá životu jeho veľkého predchodcu a vzoru, básnika Claudia Claudiana. Tak ako on, i Meorbaudes bol príkladom dvorského umelca, ktorý finančne závisel na svojich patrónoch, v tomto prípade na cisárovi a jeho mocnom generálovi Aetiovi. Merobaudes sa v svojej tvorbe výrazne inšpiroval Claudianom, a to natoľko, že jeho verše boli dlho mylne pripisované jeho predchodcovi. Básnikov talent mu získal na cisárskom dvore najvyššie pocty vrátane sochy, ktorá mu bola vztýčená vedľa Claudianovej sochy na Trajánovom fóre.

Až do roku 1813 bol Merobaudes známy iba na základe jedinej zmienky v kronike jeho súčasníka Idacia, ktorá zmieňuje aj vztýčenie sochy na básnikovu počesť. V tomto roku bol v Ríme odkrytý podstavec k soche s nápisom datovaným rokom 435[1], ktorý odlavuje Flavia Merobauda a jeho zásluhy ako vojaka a básnika. O desať rokov nato filológ Barthold Georg Niebuhr objavil niekoľko latinsky písaných veršov na palimpsest e v kláštore svätého Gala v Švajčiarsku, autorom ktorých bol práve Merobaudes.

Jediné známe Merobaudovo dielo je jeho krátka báseň o dĺžke 30 hexametrov De Christo (O Kristovi). To by poukazovalo i na to, že Merobaudes bol kresťan.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Conte, G.B. Dějiny římské literatury. Praha: KLP, 2003.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. CIL VI 1724

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Flavius Merobaudes na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).