Florent Amodio

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Florent Amodio
Osobné informácie
Reprezentuje krajinuFrancúzsko Francúzsko
Dátum narodenia 12. máj 1990 (33 rokov)
Miesto narodenia Sobral, Brazília Brazília
Bydlisko Cergy-Pontoise, Francúzsko
Výška165 cm
Tréner Nikolaj Morozov
Bernard Glesser
Bývalí tréneri Bernard Glesser
(do 2010 hlavný tréner)
Choreograf Nikolaj Morozov
Korčuliarsky klub CSG Cergy-Pontoise
ISU Osobné rekordy
Celkové skóre 250,53 (ME 2013)
Krátky program 89,82 (ME 2013)
Voľný program 163,07 (MS 2012)

Florent Amodio (* 12. máj 1990, Sobral, Brazília) je francúzsky krasokorčuliar brazílskeho pôvodu. Je majstrom Európy z roku 2011 a dvojnásobným majstrom Francúzska (2010, 2013). V januári 2013 bol podľa oficiálneho rebríčka ISU ôsmym najlepším krasokorčuliarom sveta v mužskej sólovej kategórii.[1]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Florent Amodio sa narodil v brazílskom spolkovom štáte Ceará v meste Sobral, ale ako malé dieťa-sirotu si ho spolu so sestrou adoptoval francúzsky manželský pár, vďaka čomu má francúzske i brazílske občianstvo.[2][3] Študuje trénerstvo, ktorému sa chce po ukončení svojej aktívnej krasokorčuliarskej kariéry venovať.[3]

V roku 2012 si zahral vo filme Programme Libre mladého režiséra Vianney Etossého. Stvárnil hlavnú postavu - dospievajúceho krasokorčuliara Gauthiera.[4]

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Amodio vo finále série „Grand Prix juniorov 2008“

Amodio začal korčuľovať vo veku 4 rokov, objavil ho a viac ako 15 rokov trénoval Bernard Glesser.[3][5] V dvanástich rokoch mu diagnostikovali tzv. Osgood-Schlatterovu chorobu (degenerácia chrupavky holennej kosti), ktorá sa prejavuje bolesťou pod kolenom a opuchom.[3] Kvôli liečbe musel na 18 mesiacov prestať korčuľovať, do súťaží sa vrátil v roku 2004 a prvýkrát reprezentoval Francúzsko na medzinárodnom podujatí v roku 2005.

Prvé väčšie úspechy zaznamenal v sezóne 2008/2009 v juniorských súťažiach.

Sezóna 2009/2010[upraviť | upraviť zdroj]

Amodio debutoval medzi seniormi v sezóne 2009/2010. V súťažiach série Grand Prix „Cup of Russia 2009“ (9. miesto) a „Skate America 2009“ (4. miesto) sa umiestnil v prvej desiatke. V decembri 2009 zvíťazil na Majstrovstvách Francúzska, vďaka čomu bol nominovaný do súťaží na Zimných olympijských hrách 2010 a majstrovstvách sveta. V olympijskom turnaji skončil na 12. mieste a na svojich prvých seniorských majstrovstvách sveta skončil 15.

V máji 2010 sa po dlhoročnej spolupráci rozhodol opustiť trénera Bernarda Glessera, ktorý ho trénoval od detstva, prešiel k Nikolajovi Morozovovi a začal trénovať v Rusku a Lotyšsku.[6][7][8] Vo Francúzsku trénoval s Annick Dumontovou v Champigny-sur-Marne.[7][8]

Sezóna 2010/2011[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2010 Amodio získal svoju prvú medailu (bronz) zo súťaže seniorskej série Grand Prix „NHK Trophy 2010“, na ďalšej - „Trophée Eric Bompard 2010“ získal striebro. Vo finále Grand Prix skončil šiesty. V roku 2011 debutoval na majstrovstvách Európy, pričom hneď zvíťazil a porazil svojho krajana Briana Jouberta. Stalo sa tak prvýkrát od roku 1961, že prvé dve miesta na európskom šampionáte obsadili Francúzi.[2]

Objavili sa informácie, že Amodiovi sa jeho tréner Nikolaj Morozov nevenuje v plnom rozsahu, keďže existuje tlak, aby ruskí tréneri využívajúci materiálnu podporu Ruska netrénovali do Olympiády v Soči cudzích krasokorčuliarov. Morozov však tieto správy dementoval. Nemohol sa mu naplno venovať, keďže mal mnoho ďalších zverencov, medzi ktorých delil svoj čas. Francúzska korčuliarska federácia v polovici roka 2011 rozhodla, že Amodiovi sa bude venovať americký tréner Toma Zakrajsek (počas pobytu v USA) a počas pobytu vo Francúzsku trénerka Annick Dumontová.[9][10]

Sezóna 2011/2012[upraviť | upraviť zdroj]

Amodio pokračuje v spolupráci s trénerom Morozovom ako hlavným trénerom, rovnako spolupracoval pri príprave s Alexejom Jagudinom v USA.[10] Zároveň oznámil, že počas pobytu vo Francúzsku sa chce vrátiť aj k svojmu bývalému trénerovi Bernardovi Glesserovi. Na majstrovstvách Európy získal bronzovú medailu, na majstrovstvách sveta v Nice skončil piaty a vďaka umiestneniu s Brianom Joubertom (4. miesto) vybojovali pre Francúzsko na nasledujúcich majstrovstvách Európy možnosť vyslať troch reprezentantov do súťaže mužov.

Sezóna 2012/2013[upraviť | upraviť zdroj]

Amodio získal v januári 2013 na majstrovstvách Európy striebornú medailu a vylepšil si osobný rekord.

Programy[upraviť | upraviť zdroj]

Amodio na MS 2011
Sezóna Krátky program Voľná jazda Exhibícia
2012–2013
[11]
  • Farrucas
    hudba: Pepe Romero
  • Jumpin' Jack
    hudba: Sebastien Damiani
  • Broken Sorrow by Nuttin' But Stringz
    aranžmán: Sebastien Damiani
  • To Build a Home by Cinematic Orchestra
    aranžmán: Sebastien Damani
2011–2012
2010–2011
2009–2010
2008–2009
  • The Mission
    hudba: Ennio Morricone
  • Rockin Gysies
    hudba: Willi and Lobo
  • Bullfighter's Dream
    hudba: Ottmar Liebert
    choreo: Bernard Glesser
2007–2008
2006–2007
2005–2006
  • Lord of the Dance
    hudba: Ronan Hardiman
  • The Last of the Mohicans
    hudba: Trevor Jones a Randy Edelmann
2004–2005
  • Kniha džungle

Prehľad výsledkov[upraviť | upraviť zdroj]

Amodio a ďalší medailisti na ME 2011
Výsledky[12]
Medzinárodné súťaže
Podujatie 2004–05 2005–06 2006–07 2007–08 2008–09 2009–10 2010–11 2011–12 2012–13
ZOH 12
Majstrovstvá sveta 15 7 5 12
Majstrovstvá Európy 1 3 2
Finále Grand Prix 6
GP Bompard 2 5 3
GP Cup of Russia 9
GP NHK Trophy 3
GP Skate America 4 9
GP Skate Canada 4
Challenge Cup WD
Medzinárodné juniorské súťaže
MS juniorov 15 10 15
JGP Final 1
JGP Andorra 11
JGP Czech 12
JGP Estonia 7
JGP France 4 3
JGP Gr. Britain 1
JGP Poland 15
JGP USA 5
Národné súťaže
Majstrovstvá Francúzska 11 7 4 2 1 2 2 1
Majstrovstvá Francúzska juniorov 4 4 2 1 1
Master's de Patinage 3 J. 2 J. 2 J. 1 J. 1 2 1 1
Tímové súťaže
World Team 4T / 10P 4T / 4P
Japan Open 2T / 5P
GP = Grand Prix; JGP = Junior Grand Prix
J. = juniorský level; WD = odstúpil
T = tímový výsledok; P = osobný výsledok; medaily sa odovzdávajú iba za výsledky tímu

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ ISU World Standings for Single & Pair Skating and Ice Dance [online]. 9.2.2013, [cit. 2013-02-10]. Dostupné online.
  2. ↑ a b REIGNAULT, Sylvain. Amodio et Joubert, rois d’Europe ! [online]. www.rmc.fr, 28.1.2011, [cit. 2013-01-31]. Dostupné online. (vo francúzštine)
  3. ↑ a b c d FLADE, Tatjana. The unique chance [online]. www.goldenskate.com, 12.07.2009, [cit. 2013-01-31]. Dostupné online. (v angličtine)
  4. ↑ BERLOT, Jean-Christophe. Amodio prepares different kind of 'Free Program' [online]. www.icenetwork.com, 3.7.2012, [cit. 2013-01-31]. Dostupné online. Archivované 2014-05-04 z originálu. (v angličtine)
  5. ↑ HERSH, Philip. Feathers flying, gender bending ... only in figure skating [online]. Los Angeles: Los Angeles Times, 15.11.2009, [cit. 2013-01-31]. Dostupné online. (v angličtine)
  6. ↑ Patinage artistique : le Français Florent Amodio devient champion d'Europe [online]. www.lemonde.fr, 29.01.2011, [cit. 2013-01-31]. Dostupné online. (vo francúzštine)
  7. ↑ a b Florent Amodio Relocates to Russia [online]. www.ifsmagazine.com, 21.4.2011, [cit. 2013-01-31]. Dostupné online. Archivované 2011-05-29 z originálu. (v angličtine)
  8. ↑ a b .
  9. ↑ Nathalie Péchalat, Fabian Bourzat and Florent Amodio Leave Russia [online]. www.ifsmagazine.com, 4.7.2011, [cit. 2013-01-31]. Dostupné online. Archivované 2011-08-15 z originálu. (v angličtine)
  10. ↑ a b Florent Amodio Takes Control [online]. www.ifsmagazine.com, 12.11.2011, [cit. 2013-01-31]. Dostupné online. Archivované 2011-11-20 z originálu. (v angličtine)
  11. ↑ Florent AMODIO Biography [online]. International Skating Union, rev. 2013-02-01, [cit. 2013-02-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ Oficiálna výsledková listina na stránke ISU

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Florent Amodio na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Florent_Amodio&oldid=7740105“