Forces françaises libres

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vlajka Slobodného Francúzska

Forces françaises libres (doslova „Slobodné francúzske sily/vojsko“; skr. FFL) boli dobrovoľnícke jednotky Slobodného Francúzska. Počas druhej svetovej vojny odmietli kapituláciu Francúzska a bojovali proti nacizmu aj po nemeckej okupácii územia Tretej francúzskej republiky v lete 1940.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1940 bol Charles de Gaulle povýšený na brigádneho generála. Pretože francúzska armáda začala slabnúť, našiel de Gaulle malú skupinu politikov, ktorí argumentovali proti Osi. Keď bolo Francúzsko 17. júna porazené, utiekol de Gaulle do Spojeného kráľovstva, kde začal budovať hnutie FFL. Svoje hnutie propagoval cez rozhlas a časom sa stretol s úspechom. Za dva mesiace mala FFL už 7 000 členov.

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Až 15 000 čadských vojakov bojovalo za FFL počas druhej svetovej vojny

Mnoho členov FFL nebolo francúzskeho pôvodu. Celkovo 65 % boli odvedenci zo západnej Afriky, prevažne zo Senegalu. Mnoho príslušníkov týchto síl bolo z Maroka, Alžírska a Tahiti. Napríklad 2. obrnená divízia mala 25 % černošských vojakov.

Zápas o kontrolu nad francúzskymi kolóniami[upraviť | upraviť zdroj]

Helma príslušníka FFL

Prvá akcia FFL začala v roku 1941, keď sa im podarilo dobyť Damask. Po páde Francúzska v roku 1940 sa francúzske kolónie Kamerun a Francúzska rovníková Afrika (s výnimkou Gabonu) pripojili k FFL, zatiaľ čo zvyšok kolónií sympatizoval s Vichystickým Francúzskom. S pridávaním francúzskych afrických kolónií do FFL prišlo veľké množstvo afrických koloniálnych vojenských jednotiek. Koncom roku 1940 začala vojna FFL a Vichystického Francúzska. K FFL sa pripojila aj Francúzska Polynézia. V roku 1941 uzavrela FFL spojenectvo s britskou armádou Commonwealthu a podporovala ich v bojoch v severnej Afrike. Do roku 1941 boli Henri Dentz a jeho Vichystická armáda porazení. Generál Georges Catroux bol vymenovaný za jedného z veliteľov. Vtedy FFL riadila Sýriu a Libanon. V Afrike padali vichystické kolónie postupne do rúk vojakov FFL. Tí sa zúčastnili bojov v Líbyi a Egypte proti Erwinovi Rommelovi a jeho Afrikakorpsu. Po týchto úspechoch začali v roku 1943 vstupovať do FFL tiež obyvatelia Guadeloupe, Martiniku a Francúzskej Guyany. V roku 1944 boje o kolónie utíchli v dôsledku vylodenia spojencov v Normandii a likvidácie francúzskeho bábkového štátu. Jednotky Slobodného Francúzska sa stali legitímnymi ozbrojenými silami.

Koniec vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1944 mali FFL 560 000 príslušníkov. Toto číslo vystúpalo do konca roka na milión. FFL bojovali v Alsasku, Alpách a Bretónsku. Od roku 1945 až do konca vojny v Európe mali FFL 1 300 000 vojakov, a zahŕňali sedem peších divízií a tri obrnené divízie. Na sklonku vojny patrili po sovietskej červenej armáde, americkej, britskej a rumunskej armáde, k početne najväčším armádam. FFL navrhli poslať polovicu vojakov do Pacifiku, aby podporilo boje proti Japonsku, ale než mohli byť vojaci poslaní, druhá svetová vojna skončila.

Jednotky[upraviť | upraviť zdroj]

Armády[upraviť | upraviť zdroj]

  • Francúzska prvá armáda
  • Atlantické armádne oddelenie
  • Alpínske armádne oddelenie

Zbory[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1. armádny zbor
  • 2. armádny zbor
  • 3. armádny zbor

Delenie a divízie[upraviť | upraviť zdroj]

Leclercova 2. pancierová divízia prechádza cez Champs-Élysées dňa 26. augusta 1944, deň po oslobodení Paríža
  • 1. voľné francúzske delenie
  • 2. marocká pešia divízia
  • 3. alžírska pešia divízia
  • 4. marocké horské delenie
  • 9. koloniálna pešia divízia
  • 27. alpská pešia divízia
  • 1. pancierová divízia
  • 2. pancierová divízia
  • 3. pancierová divízia
  • 5. pancierová divízia
  • 1. pešia divízia
  • 10. pešia divízia
  • 14. pešia divízia
  • 19. pešia divízia
  • 23. pešia divízia
  • 25. pešia divízia
  • 36. pešia divízia
  • 1. vzdialené Orientálne koloniálne delenie
  • 2. vzdialené Orientálne koloniálne delenie
  • 3. a 4. voľné francúzske S.A.S. (špeciálne letecké služby) prápory

Známi členovia FFL[upraviť | upraviť zdroj]

Generál Charles de Gaulle
Spisovateľ a pilot Antoine de Saint-Exupéry

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Forces françaises libres na českej Wikipédii.