Fortifikačný systém mesta Komárno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°45′14″S 18°08′08″V / 47.75389°S 18.13556°V / 47.75389; 18.13556
Fortifikačný systém mesta Komárno
fortifikácia
Komarno bastion6.jpg
Bašta č. VI Fortifikačného systému v Komárne
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky
Okres Komárno
Mesto Komárno
Súradnice 47°45′14″S 18°08′08″V / 47.75389°S 18.13556°V / 47.75389; 18.13556
Štýl renesancia
Výstavba 16.-19.storočie
Stav zachovalý
Prístupnosť verejnosti prístupný
Poloha v rámci Slovenska
RedHut.svg
Poloha v rámci Slovenska
Freemap.sk: mapa
Znak SR
Národná kultúrna pamiatka SR
č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:
301/1-45

Fortifikačný systém mesta Komárno je systém bášt a opevnení na území mesta Komárno a protiľahlých brehoch riek Dunaj a Váh, ktorý spolu s centrálnou pevnostou tvorí Komárňanský pevnostný systém.

Komárňanský pevnostný systém je najväčším fortifikačným systémom na území Slovenska a tiež bývalého Rakúska-Uhorska. Jeho stavba začala v roku 1546 s postavením prvej (tzv. Starej) pevnosti na mieste zaniknutého hradu (Stará pevnosť bola dostavaná v roku 1557).[1] Túto pevnosť značne poničila povodeň v roku 1570, od roku 1572 (do roku 1592) bola obnovovaná (staviteľom Urbanom Süessom). V rokoch 1663-73 bola dobudovaná tzv. Nová pevnosť podľa plánov inžiniera baróna Františka Wymesa. V tomto období zároveň vznikla pevnosť v Leopoldove. Obe pevnosti poškodili aj zemetrasenia v rokoch 1763 a 1783. Po druhom zemetrasení, ktoré obe pevnosti značne poškodilo, bola v roku 1784 komárňanská pevnosť predaná v dražbe. Fortifikačný systém mesta Komárno okolo celého mesta bol prebudovaný a dostavaný v roku 1808 - 1815, kedy bola zmodernizovaná aj Nová pevnosť. V rokoch 1839 - 1847 bola ešte vybudovaná z kameňa a tehál tzv. Palatínska línia s piatimi bastiónmi. Tým sa dosiahol vrchol v budovaní komárňanského pevnostného systému.

Fortifikačný systém mesta Komárno bol komplex polygonálneho typu a zahrňoval nasledovné prvky - Palatínsku líniu, Vážsku líniu a Vážske predmostie na slovenskej strane a Dunajské predmoste, fort Sandberg a fort Igmánd na namaďarskej strane Dunaja. V jeho strede bola Protiturecká pevnosť.

V 20. storočí pretrvávali snahy o obnovenie objektov v minulosti tvoriacich pevnostný systém. Z pôvodného systému opevnení sú zachované všetky hlavné objekty okrem časti na ľavom brehu Váhu nazývaný Vážske predmostie. Fortifikačný systém mesta Komárno je národnou kultúrnou pamiatkou od 13. mája 1970 a zahŕňa 45 objektov. V ÚZPF je pod číslom 301.[2] V súčasnosti sa uvažuje o zápise Komárňanského pevnostného sytémy do svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • GRÁFEL, Ľudovít: Pevnostný systém Komárna. Bratislava : Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, 1988.
  • GRÁFEL, Ľudovít: Nec arte - nec marte. NEC ARTE s.r.o., 1999.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. GRÁFEL, Ľudovít: Pevnostný systém Komárna. Bratislava 1988, s. 42.
  2. Pamiatkový urad SR - Ústredný zoznam pamiatkového fondu č. UZPF 301

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • [1] Informačný portál pevnostného systému mesta Komárno
  • [2] Slovenské hrady - Komárno - pevnosť
  • [3] Koncepčná revitalizácia Ústrednej pevnosti v Komárne
  • [4] Ľudovít Gráfel - NEC ARTE NEC MARTE

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]