Fotolýza
- v užšom zmysle: štiepenie jednej alebo viacerých kovalentných väzieb v molekulárnej entite (molekulárna entita je atóm, molekula, radikál, ión alebo podobný útvar) v dôsledku absorpcie svetla (resp. v širšom ponímaní aj iného elektromagnetického žiarenia, t.j. akéhokoľvek fotónu), alebo akýkoľvek fotochemický proces (napr. laserová fotolýza), ktorého základnou súčasťou je takéto štiepenie;
- v širšom zmysle: rozpad molekúl chemickej zlúčeniny (resp. v širšom ponímaní rozklad akejkoľvek látky) v dôsledku absorpcie svetla (resp. v širšom ponímaní aj iného elektromagnetického žiarenia)
V druhom vyššie uvedenom význame je viac-menej synonymom výraz fotodisociácia (známy najmä z astronómie), ktorý je definovaný ako štiepenie molekuly na menšie molekuly a/alebo atómy a/alebo radikály v dôsledku absorpcie svetla (resp. v širšom ponímaní aj iného elektromagnetického žiarenia)[6][2]
Fotolýza je aj súčasťou fotosyntézy.
Pôsobenie fotónu[upraviť | upraviť zdroj]
Pretože energia fotónu je nepriamo úmerná jeho vlnovej dĺžke, charakteristické pre fotolýzu sú elektromagnetické vlny s energiou viditeľného svetla alebo vyššou, napríklad UV žiarenie, röntgenové žiarenie a gama žiarenie.
Fotodisociácia v atmosfére[upraviť | upraviť zdroj]
Absorpcia žiarenia v atmosfére môže spôsobovať fotodisociáciu.[7]
- N2 → 2N
- O2 → 2O
- CO2 → C + 2O
- H2O → 2H + O
- 2NH3 → 3H2 + N2
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ a b Cammack, R. et al.: Oxford Dictionary of Biochemistry and Molecular Biology, 2006
- ↑ fotolýza. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala).
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ McGraw-Hill Concise Encyclopedia of Science and Technology, 2009
- ↑ Darling, D.: The Universal Book of Astronomy: From the Andromeda Galaxy to the Zone of Avoidance, 2004
- ↑ Thorsett 1995
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Photodissociation na anglickej Wikipédii.