Fraňo Kráľ
Fraňo Kráľ | |
Fraňo Kráľ.jpg slovenský prozaik a básnik | |
Narodenie | 9. marec 1903 Barton, Ohio |
---|---|
Úmrtie | 3. január 1955 Bratislava, Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Fraňo Kráľ |
Fraňo Kráľ (* 9. marec 1903, Barton, Ohio – † 3. január 1955, Bratislava) bol slovenský medzivojnový básnik a prozaik socialistického realizmu.
Životopis
Narodil sa v rodine slovenského vysťahovalca v USA, no ako dvojročný sa s matkou vrátil späť na Slovensko, pričom finančná situácia rodiny bola veľmi zlá. Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde bývali po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom Mikuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Už počas štúdia musel ťažko pracovať a i vďaka zlému stravovaniu ochorel na týfus, ktorý zanechal v jeho tele trvalé stopy a neskoršie pľúcne ochorenie bolo jeho priamym dôsledkom. Narukoval na vojenskú službu, no ochorel na tuberkulózu. Liečil sa v Tatranských Metliaroch, kde sa utužil v sociálnych otázkach a politickom presvedčení. Neskôr prešiel do sanatória v Prosečnici na Sázave. Ešte nie riadne doliečený bol zo sanatória prepustený a začal pracovať ako učiteľ v Okoličnom, neskôr bol preložený do malej dedinky Kováčovce v okrese Modrý Kameň a na ďalšie miesta. V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, no pre svoju komunistickú ideológiu bol predčasne penzionovaný. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol členom ÚV KSS, poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu československých spisovateľov. V roku 1953 bol vymenovaný za národného umelca.
Tvorba
Počiatky jeho literárnej činnosti sa datujú do obdobia jeho liečenia v Tatranských Metliaroch, kde napísal a publikoval svoje prvé verše (Pravda a Nový život). Na jeho tvorbu mali veľký vplyv i stretnutia s českými avangardnými spisovateľmi, s ktorými sa stretol počas svojho liečenia v Čechách - Jiří Wolker, Vítězslav Nezval, Pavel Hora a Stanislav Kostka Neumann a iní. Spočiatku bol ovplyvnený proletárskou poéziou, neskôr poetizmom a symbolizmom, no tiež aj vojnovým utrpením. V románoch zachytil spoločenské a politické pomery Slovenska medzi svetovými vojnami; spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež.
Dielo
Poézia
- 1930 - Čerň na palete, zbierka básní
- 1931 - Balt, zbierka básní
- 1936 - Pohľadnice, zbierka básní
- 1945 - Z noci do úsvitu, zbierka básní
- 1952 - Jarnou cestou, zbierka básní
Próza
- 1934 - Cesta zarúbaná, román
- 1945 - Stretnutie, román (napísaný bol už v roku 1937)
- 1949 - Za krajší život, čiastočne spomienková kniha
- 1952 - Bude ako nebolo, román