Frank Marino

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Frank Marino

Základné informácie
Rodné meno Francesco Antonio Marino
Narodenie 20. november 1954 (69 rokov)
Montreal, Quebec, Kanada
Žáner Hard rock, Blues-rock, Heavy metal
Hrá na nástrojoch gitara
(Gibson SG[1])
Roky pôsob. 1970 – 1993
2001 – súčasnosť
Vydavateľstvá Columbia Records
Súvisiace
články
Mahogany Rush
Vplyv Jimi Hendrix
John Cipollina
Carlos Santana
Webstránka mahoganyrush.com

Francesco Antonio "Frank" Marino (* 20. november 1954) je kanadský[2] gitarista a frontman hard rockovej kapely Mahogany Rush. Je porovnávaný s Jimi Hendrixom, no je aj považovaný za jedného z najlepších, ale zároveň aj nedocenených[3] gitaristov 70. rokov.

Hudobná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Ako päťročný najskôr začal Francesco hrávať na bicie nástroje,[4] no vo veku okolo trinástich už začínal s hrou na gitaru.[5] Jeho štýl hry je silne ovplyvnený Hendrixom. Na webových stránkach je Marino opisovaný ako „popálený Jimiho psychedelickým plameňom...“[6] a sám to aj potvrdzuje tým, ako rád predvádza coververzie Hendrixovej gitarovej klasiky, akou je napríklad kompozícia „Purple Haze“.[1][6] Frank Marino často kritizovaný, že sa správa ako Hendrixov klon, [7][8] no Marino sám seba za imitátora nepokladá, dodáva, že „jeho štýl používa prirodzene, nevybral si ho on, ale štýl si našiel jeho.“ [9]

Skupina Mahogany Rush, ktorej je lídrom bola viac-menej populárna v 70. rokoch. Ich nahrávky sa vtedy dostali do rebríčkov Billboardu a mali aj viacero vystúpení, ako napríklad v roku 1978 bolo na podujatí California Jam II. Koncom 70. rokov bola skupina označovaná ako „Frank Marino and Mahogany Rush“.[10] Zanedlho sa kapela rozpadla a začiatkom 80. rokov Marino vydal u hudobného vydavateľstva CBS dva sólové albumy. Počas 80. a 90. rokov sa skupina dala znovu spojila a niekoľkokrát vystúpila. V roku 1993 sa Frank Marino rozhodol odísť z hudobného priemyslu.

V roku 2001 sa Marino k hudbe znovu vrátil. V roku 2005 sa v interview pre časopis Guitar Player vyjadril, že „aj keď vedel, že má nejakých fanúšikov, netušil, že len na internete ich stretne pol milióna“.[4] Vydal album Eye of the Storm a šiel na koncertné turné, na ktorom hrával počas show svoje charakteristické improvizované vystúpenia.[4] Frank je stále aktívny, koncertuje a nahráva pod vlastným menom. Bol napríklad spolu s inými umelcami zapojený do nahrávania bluesového albumu, ktorý bol poctou Albertovi Kingovi a Stevie Ray Vaughanovi.

Marino je strýkom Dannyho Marina, sólového gitaristu kanadskej metalovej kapely The Agonist.

Okrem Jimiho Hendrixa, Marino priznáva vplyv aj iných hudobníkov ako sú: John Cipollina (z kapely Quicksilver Messenger Service), Robbyho Kriegera,[11] Duane Allmana, Johnnyho Wintera a Carlosa Santanu. Hráva blues, heavy metal a improvizované štýly. Ovplyvnil aj ďalších gitaristov, napríklad Zakka Wyldeho,[12] Joe Bonamassu,[13] Erica Galesa a Paula Gilberta.[14] Jeho hru uznáva aj časopis Guitar Player, ktorý ho označuje spolu s Jeffom Beckom, Eddie Van Halenom a The Edgem (U2) za „výnimočného gitarového hráča s úplným spektrom rozsahu“ (ešte vzletnejšie v origináli ako „full-spectrum guitar god“).[15]

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Sólové albumy
S kapelou Mahogany Rush
Niektoré nahrávky a zbierky
  • California Jam II (1978)
  • Fit for A. King (1980)
  • Metal Giants (1988)
  • Guitar Speak II (1990)
  • Hats off to Stevie Ray (1993)
  • Bryan Lee: Live at the Old Absinthe House Bar Friday Night (1997)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Legends of rock guitar: the essential reference of rock's greatest guitarists. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-0-7935-4042-6.
  2. Pagine Bianche: Origine del cognome marino
  3. Gear Secrets of the Guitar Legends: How to Sound Like Your Favorite Players. [s.l.] : [s.n.]. ISBN 978-0-87930-751-6.
  4. a b c Not-So-Slight Return: A Massive Web-Fanbase Resurrects Frank Marino. Guitar Player.
  5. Nothing Wooden about Mahogany Rush. Fort Worth Star-Telegram. Dostupné online [cit. 1993-10-01].
  6. a b 10 Guitar-Blasting 'Sons' of Jimi Hendrix [online]. [Cit. 2009-09-22]. Dostupné online.
  7. Mahogany Rush in Jimi's Shadow. Los Angeles Times.
  8. Frank Marino at Santa Monica Civic. Los Angeles Times.
  9. Reincarnated Rock and Roll?!: Frank Marino. Guitar Player.
  10. The Rolling Stone Encyclopedia of Rock & Roll. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-0-7432-0120-9.
  11. hit-com: Interview:Frank Marino (Mahogany Rush,solo)
  12. Repeat Offender: Zakk Wylde Reboards Ozzy's Crazy Train. Guitar Player.
  13. http://www.musicradar.com/news/guitars/joe-bonamassa-my-top-5-not-so-guilty-pleasures-of-all-time-568209#null
  14. Pickups: Eric Gales. Guitar Player.
  15. Gear Bench Test: Vintage Modern 2266 Head and 425A Cabinet. Guitar Player.
  16. Billboard, Allmusic

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Frank Marino

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Frank Marino na anglickej Wikipédii.