Frank Sinatra
| Frank Sinatra | |
|---|---|
| Základné informácie | |
| Popis umelca | americký spevák |
| Rodné meno | Francis Albert Sinatra |
| Narodenie | 12. december 1915 Hoboken, New Jersey |
| Úmrtie | 14. máj 1998 (82 rokov) Los Angeles, Kalifornia |
| Žáner | Big band, Pop |
| Roky pôsobenia | 1935 - 1995 |
| Vydavateľstvá | Columbia, Capitol, Reprise |
| Webstránka | www.franksinatra.com |
Francis Albert „Frank“ Sinatra (* 12. december 1915, Hoboken, New Jersey – † 14. máj 1998, Los Angeles) bol americký spevák a herec, jedna z najväčších hudobných hviezd 20. storočia.[1]
Obsah |
Život a kariéra [upraviť]
Frank Sinatra bol jediným dieťaťom sicílskeho hasiča Anthonyho Martina Sinatru (1894–1969), ktorý sa do Spojených štátov prisťahoval v roku 1895 a Natalie Delly Gavarantovej (1896–1977), ktorá sa z Ligurie do USA presťahovala v roku 1897. Na začiatku druhej svetovej vojny mu bola kvôli pretrhnutému ušnému bubienku, spôsobenému pri pôrode, pridelená lekárska klasifikácia „4-F“, takže namiesto odvodu k letectvu mohol budovať svoju kariéru.
Pre kariéru speváka sa rozhodol pod vplyvom Binga Crosbyho, ktorého poznal z rozhlasu. Začal spievať v malých kluboch a rozhlasových staniciach v New Jersey. V roku 1940 sa pridal k orchestru Tommyho Dorseye, kde si ako spevák vydobyl slávu. Pre populárnu hudbu získal celú novú časť publika – násťročné dievčatá, tzv. bobby soxers – do tej doby medzi poslucháčov patrili skôr dospelí. Spev s Dorseyem Sinatrovi tiež priniesol jeho prvú filmovú rolu, napr. v roku 1942 v muzikálu Ship Ahoy (kde ešte nebol ani vymenovaný v titulkoch).
Neskôr ako sólový umelec uzatvoril zmluvu so spoločnosťou Columbia Records, pričom sa stretol s istým úspechom hlavne v dobe štrajku hudobníkov, pretože vokalisti neboli členmi odborov, takže aj v priebehu štrajku mohli vytvárať nahrávky a capella.
Jeho kariéra ako speváka začala na prelome 40. a 50. rokov upadať. V rokoch 1950–1952 účinkoval v televíznej show spoločnosti CBS (a neskôr, na prelome 1957/1958, tiež v ABC). Začiatok jeho veľmi úspešného comebacku prišiel s rolou vojaka Angela Maggia vo vojnovej dráme From Here to Eternity z roku 1953, za ktorú získal Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Prakticky cez noc sa Sinatra vrátil na vrchol.[2]
Po úspechu filmu sa obnovila aj Sinatrova spevácka kariéra. V priebehu 50. rokoch nahrával v spoločnosti Capitol Records, kde pracoval s mnohými známymi aranžérmi, medzi nimi boli okrem iných aj Nelson Riddle, Gordon Jenkins či Billy May, ktorí pre neho upravili viacero starších šlágrov. Na začiatku 60. rokoch bol natolko úspešný, že založil vlastnú spoločnosť, Reprise Records; funkcia v tejto spoločnosti mu vyniesla prezývku „Predseda správnej rady“ (The Chairman of the Board).
V priebehu 50. a 60. rokov Sinatra vystupoval ako najväčšia hviezda Las Vegas. Priatelil sa s mnohými ďalšími zabávačmi vrátane Deana Martina, Sammyho Davisa, Jr., herca Petera Lawforda, komikom Joey Bishopom a niekedy tiež so Shirley MacLaineovou. Spolu vytvorili jadro Rat Pack („potkania skupina“), voľného zoskupenia známych tvár showbusinessu. Sinatra hral významnú rolu v desegregácii nevadských hotelov a kasín v 60. rokoch tím, že presvedčil kolegov z Rat Packu, aby nepodporovali podniky, kde odmietali obslúžiť Sammyho Davise, Jr. Úspech filmu Dannyho jedenástka (Ocean’s Eleven, 1960) priniesol skupine aj Sinatrovi osobne dostatok pozornosti pre presadzovanie konca segregácia. Po Sinatrovej smrti, v roku 2001, Las Vegas vzdalo Sinatrovi poctu tím, že po ňom pomenovali novú ulicu Frank Sinatra Drive.
Dalšími krokmi v Sinatrovej filmovej kariéry bola hlavná rola vo filmu Mandžuský kandidát (Manchurian Candidate, 1962) či vojnový hrdina vo filmu Von Ryanov expres (Von Ryan’s Express, 1965).
V 70. rokoch zinscenoval odchod do dôchodku a niekoľko comebackov; stále vystupoval v Las Vegas aj po svete.
Sinatrova spevácka kariéra pokračovala až do 90. rokov, hlavne komerčne úspešnými albumami Duets, na ktorých spieval s ďalšími hudobnými hviezdami (napr. s Bonom z U2). Naživo vystupoval až do februára 1995, ale ako už takmer osemdesiatročný často potreboval pomoc čítacieho zariadenia s textom.
Manželstvo a rodina [upraviť]
Sinatra sa 4. februára 1939 oženil so svojou detskou láskou Nancy Barbatovou. Spolu mali tri deti: Nancy (* 8. júla 1940), Franka Juniora (* 10. január 1944) a Christinu “Tinu” (* 20. jún 1948). Aj keď Frank nebol svojej žene príliš verný, bol oddaným otcom. Ale potom, čo vyšla na známosť jeho aféra s herečkou Avou Gardnerovou, sa manželia v roku 1950 rozišli a 29. októbra 1951 sa rozviedli (aj keď Nancy mala proti rozvodu z náboženských dôvodov námietky).
Sinatra sa potom, 7 novembra 1951, iba desať dní po platnosti rozvodu, oženil s Avou Gardnerovou. Hoci bola Ava označovaná ako Sinatrova najopravdivejšia láska, v októbri 1953 sa rozišli a v roku 1957 sa aj rozviedli.
Sinatra istý čas udržiaval známosť s Lauren Bacallovou.
8. decembra 1963 bol unesený Sinatrov syn, Frank Sinatra, Jr. Potom, čo Sinatra zaplatil únoscom požadované výkupné $240 000 (dokonca ponúkol únoscom $1 000 000, ak syna vrátia, únoscovia prekvapujúco túto ponuku odmietli), bol syn 10. decembra v poriadku prepustený. Únoscovia boli neskôr chytení a odsúdení.
V roku 1966 sa Sinatra oženil s o tridsať rokov mladšou Miou Farrow. O dva roky neskôr sa rozviedli.
V roku 1976 si vzal Barbaru Blakeley Marxovú (skoršiu manželku Zeppa Marxa), s ktorou vydržal až do svojej smrti. Vzťahy Barbary so Sinatrovými deťmi neboli ideálne, Nancy verejnosti oznámila, že Barbara deťom ani nedala vedieť o blížiacej sa Frankovej smrti, takže nemohli byť pri jeho smrteľnej posteli.[3]
Škandály a obvinenia [upraviť]
Sinatra bol viackrát obviňovaný so stykmi s členmi mafie a z toho, že jeho kariéru na pozadí podporoval organizovaný zločin.[4] J. Edgar Hoover Sinatru očividne podozrieval, Sinatrov spis u FBI dosiahol 2403 strán,[5] Sinatra však všetky obvinenia zásadne odmietal a nikdy nebol zo žiadneho uvedeného zločinu obvinený. Podľa Sinatru bola vytvorená postava Johnnyho Fontaina v Puzovej novele Krstný otec.
Sinatra bol blízkym priateľom rodiny Kennedyovcov a priateľom a stúpencom prezidenta J. F. Kennedyho. O viacero rokov neskôr Sinatrova najmladšia dcéra Tina tvrdila, že Sinatra spolu s mafiánom Samom Giancanom pomohol Kennedymu zvíťaziť v dôležitých primárkach v roku 1960 tým, že získal hlasy odborov.[6] Sinatra vraj tiež zoznámil Kennedyho s Judith Campbellovou, ktorá udržovala styky so Sinatrom aj Giancanou. Judith vraj mala s Kennedym pomer, pokiaľ Robert F. Kennedy neupozornil brata, aby od Sinatry udržoval odstup.[7] Sinatrovi v roku 1963 odobrala Nevadská komisia pre hazardné hry licenciu potom, čo zahliadli Giancanu v kasíne Cal-Neva Lodge, ktoré Sinatra spoluvlastnil.
Licenciu pre prevádzkovanie kasína dostal Sinatra späť v roku 1981 po vyšetrovaní pred Nevadskou komisiou. Novinár Pete Hamill vo svojej knihe Why Sinatra Matters napísal, že Sinatra bol „najdôkladnejšie vyšetrovaným americkým umelcom od doby Johna Wilkesa Bootha“. Sinatra sám povedal: „Určite, poznal som niektorých týchto chlapov. Trávil som veľa času v baroch. A bary neprevádzkujú Kresťanskí bratia. Pohybovalo sa tam viacero chladpov, ktorí vychádzali z prohibície a prevádzkovali celkom dobré podniky. Bol som dieťa. Pracoval som na miestach, kde mali otvorené. Zaplatili vám a šeky boli kryté. Nestretol som tam žiadnych nositeľov Nobelovej ceny. Ale keby František z Assisi bol spevák a pracoval v baroch, stretával by rovnaké osoby.“
V roku 1986 vydala investigatívna novinárka Kitty Kelleyová Sinatrovu biografiu s názvom His Way: The Unauthorized Biography of Frank Sinatra (Jeho cesta: Neautorizovaná biografia Franka Sinatru). Sinatra sa súdne pokúšal zabrániť vydaniu knihy a autorku zažaloval o dva milióny dolárov, pretože veril, že ho kniha vykresľuje v nepeknom svetle a obviňoval ju, že sa neoprávnene vydáva za autorizovaného životopisca. Neskôr žalobu stiahol a kniha mala obrovský komerčný úspech, dosiahla vrcholu rebríčkov bestsellerov New York Times a predávala sa aj v mnoho ďalších štátoch.
Referencie [upraviť]
- ↑ Profil na allmusic.com
- ↑ M. A. Schmidt: Back on the High Road With a Busy Minstrel, The New York Times, 9. mája 1954
- ↑ [1]
- ↑ BBC News: Mafia reports dogged Sinatra
- ↑ Zverejnené spisy Franka Sinatry u FBI
- ↑ 60 Minutes: Tina Sinatra: Mob Ties Aided JFK, CBS News, 8. október 2000
- ↑ The Star Ledger: Married to the mob? Experts disagree
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Frank Sinatra
|
||||||||