Frank Sinatra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Frank Sinatra
Sinatra, Frank 03.jpg
Základné informácie
Popis umelca americký spevák
Rodné meno Francis Albert Sinatra
Umelecké mená Ol' Blue Eyes

Chairman of the Board

Narodenie 12. december 1915
Hoboken, New Jersey
Úmrtie 14. máj 1998 (82 rokov)
Los Angeles, Kalifornia
Žáner Big band, Pop, Swing, Easy Listening
Roky pôsobenia 1935 - 1995
Vydavateľstvá Columbia, Capitol, Reprise
Webstránka www.franksinatra.com

Francis Albert „Frank“ Sinatra (* 12. december 1915, Hoboken, New Jersey – † 14. máj 1998, Los Angeles) bol americký spevák a herec, jedna z najväčších hudobných hviezd 20. storočia.[1]

"Verím, po celom živote uvažovania, že Frank Sinatra bol najlepším hudobným interpretom akého táto zem kedy spolodila." - Jonathan Schwartz

Život a kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Frank Sinatra bol jediným dieťaťom sicílskeho hasiča Anthonyho Martina Sinatru (18941969), ktorý sa do Spojených štátov prisťahoval v roku 1895 a Natalie Delly Gavarantovej (18961977), ktorá sa z Ligurie do USA presťahovala v roku 1897. Na začiatku druhej svetovej vojny mu bola kvôli pretrhnutému ušnému bubienku, spôsobenému pri pôrode, pridelená lekárska klasifikácia „4-F“, takže namiesto odvodu k letectvu mohol budovať svoju kariéru.

Pre kariéru speváka sa rozhodol pod vplyvom Binga Crosbyho, ktorého poznal z rozhlasu. Začal spievať v malých kluboch a rozhlasových staniciach v New Jersey. V roku 1940 sa pridal k orchestru Tommyho Dorseye, kde si ako spevák vydobyl slávu. Pre populárnu hudbu získal celú novú časť publika – násťročné dievčatá, tzv. bobby soxers – do tej doby medzi poslucháčov patrili skôr dospelí. Spev s Dorseyem Sinatrovi tiež priniesol jeho prvú filmovú rolu, napr. v roku 1942 v muzikálu Ship Ahoy (kde ešte nebol ani vymenovaný v titulkoch).

Neskôr ako sólový umelec uzatvoril zmluvu so spoločnosťou Columbia Records, pričom sa stretol s istým úspechom hlavne v dobe štrajku hudobníkov, pretože vokalisti neboli členmi odborov, takže aj v priebehu štrajku mohli vytvárať nahrávky a capella.

Jeho kariéra ako speváka začala na prelome 40. a 50. rokov upadať. V rokoch 19501952 účinkoval v televíznej show spoločnosti CBS (a neskôr, na prelome 1957/1958, tiež v ABC). Začiatok jeho veľmi úspešného comebacku prišiel s rolou vojaka Angela Maggia vo vojnovej dráme From Here to Eternity z roku 1953, za ktorú získal Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Prakticky cez noc sa Sinatra vrátil na vrchol.[2]

Po úspechu filmu sa obnovila aj Sinatrova spevácka kariéra. V priebehu 50. rokoch nahrával v spoločnosti Capitol Records, kde pracoval s mnohými známymi aranžérmi, medzi nimi boli okrem iných aj Nelson Riddle, Gordon Jenkins či Billy May, ktorí pre neho upravili viacero starších šlágrov. Na začiatku 60. rokoch bol natolko úspešný, že založil vlastnú spoločnosť, Reprise Records; funkcia v tejto spoločnosti mu vyniesla prezývku „Predseda správnej rady“ (The Chairman of the Board).

V priebehu 50. a 60. rokov Sinatra vystupoval ako najväčšia hviezda Las Vegas. Priatelil sa s mnohými ďalšími zabávačmi vrátane Deana Martina, Sammyho Davisa, Jr., herca Petera Lawforda, komikom Joey Bishopom a niekedy tiež so Shirley MacLaine. Spolu vytvorili jadro Rat Pack („potkania skupina“), voľného zoskupenia známych tvár showbusinessu. Sinatra hral významnú rolu v desegregácii nevadských hotelov a kasín v 60. rokoch tím, že presvedčil kolegov z Rat Packu, aby nepodporovali podniky, kde odmietali obslúžiť Sammyho Davise, Jr. Úspech filmu Dannyho jedenástka (Ocean’s Eleven, 1960) priniesol skupine aj Sinatrovi osobne dostatok pozornosti pre presadzovanie konca segregácia. Po Sinatrovej smrti, v roku 2001, Las Vegas vzdalo Sinatrovi poctu tím, že po ňom pomenovali novú ulicu Frank Sinatra Drive.

Dalšími krokmi v Sinatrovej filmovej kariéry bola hlavná rola vo filmu Mandžuský kandidát (Manchurian Candidate, 1962) či vojnový hrdina vo filmu Von Ryanov expres (Von Ryan’s Express, 1965).

V 70. rokoch zinscenoval odchod do dôchodku a niekoľko comebackov; stále vystupoval v Las Vegas aj po svete.

Sinatrova spevácka kariéra pokračovala až do 90. rokov, hlavne komerčne úspešnými albumami Duets, na ktorých spieval s ďalšími hudobnými hviezdami (napr. s Bonom z U2). Naživo vystupoval až do februára 1995, ale ako už takmer osemdesiatročný často potreboval pomoc čítacieho zariadenia s textom.

Manželstvo a rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Sinatra sa 4. februára 1939 oženil so svojou detskou láskou Nancy Barbatovou. Spolu mali tri deti: Nancy (* 8. júla 1940), Franka Juniora (* 10. január 1944) a Christinu “Tinu” (* 20. jún 1948). Aj keď Frank nebol svojej žene príliš verný, bol oddaným otcom. Ale potom, čo vyšla na známosť jeho aféra s herečkou Avou Gardnerovou, sa manželia v roku 1950 rozišli a 29. októbra 1951 sa rozviedli (aj keď Nancy mala proti rozvodu z náboženských dôvodov námietky).

Sinatra sa potom, 7 novembra 1951, iba desať dní po platnosti rozvodu, oženil s Avou Gardnerovou. Hoci bola Ava označovaná ako Sinatrova najopravdivejšia láska, v októbri 1953 sa rozišli a v roku 1957 sa aj rozviedli.

Sinatra istý čas udržiaval známosť s Lauren Bacall.

8. decembra 1963 bol unesený Sinatrov syn, Frank Sinatra, Jr. Potom, čo Sinatra zaplatil únoscom požadované výkupné $240 000 (dokonca ponúkol únoscom $1 000 000, ak syna vrátia, únoscovia prekvapujúco túto ponuku odmietli), bol syn 10. decembra v poriadku prepustený. Únoscovia boli neskôr chytení a odsúdení.

V roku 1966 sa Sinatra oženil s o tridsať rokov mladšou Miou Farrow. O dva roky neskôr sa rozviedli.

V roku 1976 si vzal Barbaru Blakeley Marxovú (skoršiu manželku Zeppa Marxa), s ktorou vydržal až do svojej smrti. Vzťahy Barbary so Sinatrovými deťmi neboli ideálne, Nancy verejnosti oznámila, že Barbara deťom ani nedala vedieť o blížiacej sa Frankovej smrti, takže nemohli byť pri jeho smrteľnej posteli.[3]

Škandály a obvinenia[upraviť | upraviť zdroj]

Sinatra bol viackrát obviňovaný so stykmi s členmi mafie a z toho, že jeho kariéru na pozadí podporoval organizovaný zločin.[4] J. Edgar Hoover Sinatru očividne podozrieval, Sinatrov spis u FBI dosiahol 2403 strán,[5] Sinatra však všetky obvinenia zásadne odmietal a nikdy nebol zo žiadneho uvedeného zločinu obvinený. Podľa Sinatru bola vytvorená postava Johnnyho Fontaina v Puzovej novele Krstný otec.

Sinatra bol blízkym priateľom rodiny Kennedyovcov a priateľom a stúpencom prezidenta J. F. Kennedyho. O viacero rokov neskôr Sinatrova najmladšia dcéra Tina tvrdila, že Sinatra spolu s mafiánom Samom Giancanom pomohol Kennedymu zvíťaziť v dôležitých primárkach v roku 1960 tým, že získal hlasy odborov.[6] Sinatra vraj tiež zoznámil Kennedyho s Judith Campbellovou, ktorá udržovala styky so Sinatrom aj Giancanou. Judith vraj mala s Kennedym pomer, pokiaľ Robert F. Kennedy neupozornil brata, aby od Sinatry udržoval odstup.[7] Sinatrovi v roku 1963 odobrala Nevadská komisia pre hazardné hry licenciu potom, čo zahliadli Giancanu v kasíne Cal-Neva Lodge, ktoré Sinatra spoluvlastnil.

Licenciu pre prevádzkovanie kasína dostal Sinatra späť v roku 1981 po vyšetrovaní pred Nevadskou komisiou. Novinár Pete Hamill vo svojej knihe Why Sinatra Matters napísal, že Sinatra bol „najdôkladnejšie vyšetrovaným americkým umelcom od doby Johna Wilkesa Bootha“. Sinatra sám povedal: „Určite, poznal som niektorých týchto chlapov. Trávil som veľa času v baroch. A bary neprevádzkujú Kresťanskí bratia. Pohybovalo sa tam viacero chladpov, ktorí vychádzali z prohibície a prevádzkovali celkom dobré podniky. Bol som dieťa. Pracoval som na miestach, kde mali otvorené. Zaplatili vám a šeky boli kryté. Nestretol som tam žiadnych nositeľov Nobelovej ceny. Ale keby František z Assisi bol spevák a pracoval v baroch, stretával by rovnaké osoby.“

V roku 1986 vydala investigatívna novinárka Kitty Kelleyová Sinatrovu biografiu s názvom His Way: The Unauthorized Biography of Frank Sinatra (Jeho cesta: Neautorizovaná biografia Franka Sinatru). Sinatra sa súdne pokúšal zabrániť vydaniu knihy a autorku zažaloval o dva milióny dolárov, pretože veril, že ho kniha vykresľuje v nepeknom svetle a obviňoval ju, že sa neoprávnene vydáva za autorizovaného životopisca. Neskôr žalobu stiahol a kniha mala obrovský komerčný úspech, dosiahla vrcholu rebríčkov bestsellerov New York Times a predávala sa aj v mnoho ďalších štátoch.

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Columbia records[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1946 The Voice of Frank Sinatra
  • 1947 Songs by Sinatra
  • 1948 Christmas songs by Sinatra
  • 1949 Frankly Sentimental
  • 1950 Dedicated to You
  • 1950 Sing and Dance with Frank Sinatra

Capitol records[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1954 Songs for Young Lovers
  • 1954 Swing Easy!
  • 1955 In the Wee Small Hours
  • 1956 Songs for Swingn' lovers
  • 1957 Close to you
  • 1957 A Swingin' Affair
  • 1957 Where Are You?
  • 1957 A Jolly Christmas from Frank Sinatra
  • 1958 Come Fly with Me
  • 1958 Frank Sinatra Sings for Only the Lonely
  • 1959 Come Dance with Me!
  • 1959 No One Cares
  • 1960 Nice 'n' Easy
  • 1961 Sinatra's Swingin' Session!
  • 1961 Come Swing with Me!
  • 1962 Point of No Return

Reprise records[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1961 Ring-a-Ding-Ding
  • 1961 Swing Along with Me
  • 1961 I Remember Tommy
  • 1962 Sinatra and Strings
  • 1962 Sinatra and Swingin' Brass
  • 1962 All Alone
  • 1962 Sinatra Sings Great Songs from Great Britain
  • 1962 Sinatra-Basie: An HIstoric Musical First
  • 1963 The Concert Sinatra
  • 1963 Sinatra's Sinatra
  • 1964 Sinatra Sings Days of Wine and Roses, Moon River, and Other Academy Awards Winners
  • 1964 America, I Hear you Singing
  • 1964 It Might As Well be Swing
  • 1964 12 Songs of Christmas
  • 1964 Softly, As I Leave You
  • 1965 September of My Years
  • 1965 My Kind of Broadway
  • 1965 A Man and His Music
  • 1966 A Moonlight Sinatra
  • 1966 Strangers in the Night
  • 1966 That's LIfe
  • 1967 Francis Albert Sinatra and Antonio Carlos Jobim
  • 1967 The World We Knew
  • 1968 Francis A. and Edward K.
  • 1968 The Sinatra Family Wish you a Merry Christmas
  • 1968 Cycles
  • 1969 My Way
  • 1969 A Man Alone
  • 1970 Watertown
  • 1971 Sinatra and Company
  • 1973 Ol' Blue Eyes is Back
  • 1974 Some Nice Things I've Missed

1980 Trilogy: Past Present Future

  • 1981 She Shot Me Down
  • 1993 Duets
  • 1994 Duets II

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1944 Higher and Higher
  • 1944 Step Lively
  • 1945 Anchors Aweigh
  • 1945 The House I Live In
  • 1946 Till The Clouds Roll By
  • 1947 It Happend In Brooklyn
  • 1948 The Kissing Bandit
  • 1948 The Miracle of the Bells
  • 1949 Take Me Out to the Ballgame
  • 1949 On the Town
  • 1951 Double Dynamite
  • 1952 Meet Danny Wilson
  • 1953 From Here to Eternity
  • 1954 Young at Heart
  • 1954 Suddenly
  • 1955 The Man with the Golden Arm
  • 1955 Guys and Dolls
  • 1955 The Tender Trap
  • 1955 Not as a Stranger
  • 1956 High Society
  • 1956 Johnny Concho
  • 1956 Around the World in Eighty Days
  • 1956 Meet Me in Las Vegas
  • 1957 Pal Joey
  • 1957 The Joker is Wild
  • 1957 The Pride nd the Passion
  • 1958 Some Came Running
  • 1958 Kings Go Forth
  • 1959 Never So Few
  • 1959 A Hole in the Head
  • 1960 Can-Can
  • 1960 Ocean's Eleven
  • 1960 Pepe
  • 1961 The Devil at 4 O'Clock
  • 1962 The Manchurian Candidate
  • 1962 The Road to Honk Kong
  • 1962 Sergeants 3
  • 1963 4 for Texas
  • 1963 Come Blow your Horn
  • 1963 The List of Adrian Messenger
  • 1964 Robin and the 7 Hoods
  • 1965 Marriage on the Rocks
  • 1965 Von Ryan's Express
  • 1965 None But the Brave
  • 1966 Assault on the Queen
  • 1966 Cast a Giant Shadow
  • 1966 The Oscar
  • 1967 Tony Rome
  • 1967 The Naked Runner
  • 1968 The Detective
  • 1968 Lady in Cement
  • 1970 Dirty Dingus Magee
  • 1980 The First Deadly Sin
  • 1984 The Cannonball Run II
  • 1988 Who Framed Roger Rabbit (hlas)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]