Frankfurtská škola

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Frankfurtská škola je smer nemeckej filozofie a sociológie 20. storočia, ktorý sa vytvoril v 30.-40. rokoch okolo Ústavu sociálnych výskumov univerzity (IfS, Institut für Sozialforschung) vo Frankfurte nad Mohanom vedeného Maxom Horkheimerom. Jej ideovú náplň tvorila kritická teória spoločnosti, vyrastajúca najmä z marxizmu, existencializmu a psychoanalýzy. Vytvárala koncepciu autentického človeka, odmietala odcudzenú moc a autoritárstvo inštitucionálnej spoločnosti.

Ústav sociálnych výskumov založili roku 1923 ako súčasť frankfurtskej univerzity. Bol to vôbec prvý marxisticky orientovaný vedecký ústav v Nemecku. Roku 1929 sa riaditeľom ústavu stal Max Horkheimer. Pod jeho vedením založili roku 1932 renomovaný teoretický časopis Zeitschrift für Sozialforschung. V roku 1933 emigrovali členovia ústavu do Paríža a potom do USA, kde ústav existoval v rámci Columbia University až do roku 1949, kedy sa presťahoval späť do Frankfurtu.

V centre pozornosti frankfurtskej školy bolo najprv učenie Karla Marxa a Sigmunda Freuda, ktoré neskôr vyústilo do takzvanej kritickej teórie (Kritische Theorie), často označovanej ako nedogmatický, neortodoxný neomarxizmus. Veľkú úlohu zohrala kritická teória koncom 60. rokov 20. storočia v rámci radikálnych študentských hnutí, predovšetkým v Nemecku.

Vedecký smer frankfurtské školy a jej kritické teórie spoločnosti je charakteristický snahou o spojenie neortodoxného marxizmu s Hegelovou filozofiou s využitím poznatkov napríklad z psychoanalýzy, sociológie, existenciálnej filozofie. Ich analýza kapitalistickej spoločnosti bola zásadnou kritikou spoločenských pomerov v podmienkach industrializácie, monopolizácie a rastúceho významu technológií, ovplyvňujúcich aj kultúrny vývoj. Veľkú úlohu hrala analýza nielen fašizmu, ale totalitných režimov vôbec (vrátane spoločností sovietskeho typu).

Predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]