František Chvalkovský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
František Chvalkovský
František Chvalkovský
4. minister zahraničných vecí Česko-Slovenska
V úrade
4. október 1938 – 15. marec 1939
Predchodca Kamil Krofta Jan Masaryk exilová vláda v Londýne Nástupca
Bývalý československý vyslanec v Taliansku
V úrade
25. máj 1932 – 4. október 1938
Predchodca Vojtěch Mastný Vlastimil Čermák Nástupca
Bývalý československý vyslanec v Nemecku
V úrade
1927 – 25. máj 1932
Predchodca Kamil Krofta Vojtěch Mastný Nástupca
Bývalý československý vyslanec v USA
V úrade
15. jún 1923 – 1925
Predchodca Bedřich Štěpánek Zdeněk Fierlinger Nástupca
Bývalý československý vyslanec v Japonsku
V úrade
jún 1921 – 1923
Predchodca Karel Pergler
Biografické údaje
Narodenie30. júl 1885
Jílové u Prahy, Česko
Úmrtie25. február 1945 (59 rokov)
Berlín, Nemecko
Politická stranaRSZMĽ
Odkazy
Spolupracuj na CommonsFrantišek Chvalkovský
(multimediálne súbory)

František Chvalkovský (* 30. júl 1885, Jílové u Prahy, Česko – † 25. február 1945, Berlín, Nemecko) bol český diplomat a politik, minister zahraničných vecí Česko-Slovenska od októbra 1938 do marca 1939.

Mladosť a štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziu v Prahe. Na Karlovej univerzite študoval právo, ktoré absolvoval v roku 1908. V rokoch 1909-1910 absolvoval štúdium na Vysokej škole obchodnej v Londýne. V rokoch 1911-1913 bol riaditeľom právneho oddelenia filiálky Živnostenskej banky v Krakove. Od 1. januára 1918 do konca júna 1919 pracoval ako samostatný advokát. V júni 1919 sa stal ministerským tajomníkom na ministerstva vnútra v Prahe.

Diplomatická a politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1920 začal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí, kde sa stal prednostom politického oddelenia. To mu umožnilo stať sa členom česko-slovenskej delegácie v Trianone, kde sa prejednávala mierová zmluva s Maďarskom. Bol česko-slovenským vyslancom v Tokiu (1921-1923) a vo Washingtone (1923-1925). V roku 1925 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia za agrárnu stranu. Po dvoch rokoch opäť vstúpil do diplomatických služieb a stal sa vyslancom v Berlíne (1927-1932) a v Ríme (1932-1938).

4. októbra 1938 sa stal ministrom zahraničných vecí v druhej úradníckej vláde generála Jana Syrového. Jeho príchod na post ministra zahraničných vecí znamenal zmenu dovtedajšej politiky a vyznačoval sa snahou nájsť nový vzťah k hitlerovskému Nemecku. 14. októbra 1938 rokoval v Berchtesgadene s Adolfom Hitlerom. Bol vedúcim česko-slovenskej delegácie na prvej viedenskej arbitráži, na základe ktorej muselo Česko-Slovensko odstúpiť južnú časť Slovenska a Podkarpatskej Rusi Maďarsku. Miesto ministra zahraničných vecí si udržal aj vo vláde Rudolfa Berana (1. december 1938-15. marec 1939). V noci zo 14. na 15. marca 1939 sa zúčastnil rokovania v Berlíne, kde prezident Emil Hácha podpísal dokument, ktorým vložil osud českého národa do rúk Adolfa Hitlera.

Po zriadení Protektorátu Čechy a Morava 16. marca 1939 nariadil vydať česko-slovenské vyslanectvá do rúk Nemecka, čo viacerí diplomati ako napr. Štefan Osuský odmietli. Počas okupácie pôsobil ako vyslanec Protektorátu v Berlíne. Táto funkcia bola len formálna a preto nebol súčasťou diplomatického zboru. Zahynul počas náletu spojeneckého letectva vo februári 1945.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Politická elita meziválečného Československa 1918-1938. Kdo byl kdo. (edit. F. Kolář a kol.) (Praha, Pražská edice, 1998) ISBN 8090150985

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]