František Jehlička

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

František Jehlička (* 14. január 1879, Kúty – † 3. január 1939, Viedeň, Rakúsko) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, politik, jedna z najkontroverznejších postáv slovenského národného hnutia.

Bol poslancom Uhorského snemu za Slovenskú ľudovú stranu, poslancom Revolučného národného zhromaždenia v Prahe a tiež spoluautorom Memoranda slovenského národa odovzdaného Parížskej mierovej konferencii 20. septembra 1919. Od r. 1919 pôsobil v zahraničí, kde sa zasadzoval o rozchod s Čechmi a návrat Slovenska pod Svätoštefánsku korunu.

Štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Svoje gymnaziálne štúdiá absolvoval v Skalici, Ostrihome a Bratislave. Všade vynikal ako mimoriadne nadaný študent. V štúdiách pokračoval na teologickom inštitúte Pázmáneu vo Viedni, kde bol ako druhý Slovák v histórii promovaný Sub Auspiciis Imperatoris. Na znak uznania mimoriadnych študijných výsledkov mu panovník František Jozef I. daroval diamantový prsteň.

Poslancom uhorského snemu[upraviť | upraviť zdroj]

Po ukočení štúdia pôsobil ako kaplán v Modre, kde súčasne prednášal na učiteľskom ústave. Po preložení za kaplána do Bratislavy v roku 1904 sa zapojil do činnosti skupiny okolo F. Jurigu. Pod pseudonymom Salesius bol stálym prispievateľom Katolíckych novín.

V roku 1906 úspešne kandidoval za pezinský okres do uhorského parlamentu vo farbách Slovenskej ľudovej strany. V rámci predvolebného boja vystúpil po boku Andreja Hlinku v Ružomberskom okrese na podporu kandidatúry Vavra Šrobára.

Cirkevná hierarchia sa snažila podľa hesla "nemôžeš slúžiť dvom pánom" zamedziť angažovaniu slovenských klerikov v politike. V čase súdnych procesov s Hlinkom i Jurigom sa Jehlička rozhodol vrátiť poslanecký mandát a nastúpiť na miesto profesora teologického inštitútu v Budapešti.

Výber z diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • O tlači (Trnava 1911)
  • O bratskej svornosti (Ružomberok 1916)
  • Slabé duše čili a falošnej stydlivosti (Ružomberok 1916)
  • Veliké prikazánie čili O láske k bližnému (Ružomberok 1916)
  • František Jehlička. Kto on je a čo chce (Cleveland 1920)
  • A 10 cseh csapás Szlovenszkóban (Desať pohrôm, ktoré Česi spôsobili Slovensku)(Vienna 1928)
  • Une etape du calvarie Slovaque (Paris Argo 1930)
  • Reply to Mr. R. W. Seton Watson book “Slovakia then and now” (Vienna 1932)
  • La revision et les Slovaques. A revízió és a szlovákok (Bp. 1933)
  • A new forged document made use by the Czechs in Geneva and London (Vienna 1934)
  • Appel des Slovaques adresse a la nation francaise (Vienne 1933)
  • Aide-memoire du Conseil Slovaque présenté a la Société des Nations au sujet du bolchevisme et du problème slovaque (spoločne s V. Dvorčák a F. Ungerom) (Genève 1935)
  • Le problème Slovaque (Bp. & Genève 1935)
  • Quo vadis slowaczyzno? (Warszawa 1935)
  • Appeal to British Common Sense for the Sake of World Peace (spolu s V. Dvorčákom) (London 1937)
  • Father Hlinka's Struggle for Slovak Freedom (London 1938)

Pramene[upraviť | upraviť zdroj]

  • Marián Hertel, František Jehlička, nočná mora politického života In: S. Michálek a kol., Do pamäti národa (Veda Brat. 2003) s. 264
  • Miroslav Michela, Frantisek Jehlicka politikai pálfordulatai 1918-1920-ban (Politické kotrmelce F. Jehličku v r. 1918-1920-ban) In: Pro Minoritate, 2005/Zima, s. 32-44
  • Fraňo Ruttkay, Slovenskí kolaboranti v službách maďarskej iredenty (1920-1938) (Kubko Goral Brat. 1998) s. 8
  • Odpoveď Alberta Pražáka F. Jehličkovi na "Une etape du calvarie Slovaque" (vo franc. jazyku) (Bratislava, časopis uč. spol. Šafaříkovej 1931) s. 176-180
  • Prečo sme proti revízii. Jehlicska vo svetle pravdy. Ed. V. Belej (Moravsko-slovenské pomezí č. 1)