František Kazinczy
| František Kazinczy | |
 maďarský jazykovedec a literát | |
| Narodenie | 27. október 1759 Érsemjén, Uhorsko, dnes Rumunsko |
|---|---|
| Úmrtie | 23. august 1831 (71 rokov) Széphalom, Uhorsko, dnes Maďarsko |
| Národnosť | maďarská |
| Štátna príslušnosť | maďarská |
| Profesia | jazykovedec, prekladateľ, dramatik, básnik a spisovateľ |
| Manželka | Sofia Török Kazinci |
| Deti | Iphigenia Eugenia Thalia Márk Emil Ferenc Antal Sophron Ferenc Anna Iphigenia Bálint Cecil Ferenc Lajos |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | František Kazinczy (plné texty diel autora) |
| Commons |  František Kazinczy |
František Kazinczy[1] (maď. Kazinczy Ferenc; * 27. október 1759, Érsemjén – † 23. august 1831, Széphalom, dnes časť Nového Mesta pod Šiatrom) bol uhorský šľachtic a jazykovedec. Odštartovaním jazykovej reformy sa zaslúžil o vznik modernej maďarčiny.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Pochádzal zo zemianskej rodiny s latinsko-maďarským prídomkom "Kazinczy de Kazincz et Alsóredmecz". Študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku a na kalvínskom kolégiu v Sárospataku. Právo študoval v Košiciach, na Evanjelickom kolégiu v Prešove a v Pešti. Od roku 1784 bol členom slobodomurárskeho hnutia. V roku ho 1785 cisár Jozef II. vymenoval za inšpektora východouhorského školského obvodu so sídlom v Košiciach. Jeho reakciou na štátny germanizmus Jozefa II. bola snaha o obrodu maďarského jazyka. Preto sa začal venovať zveľaďovaniu maďarčiny prekladom klasikov a slovotvorbou z maďarských archaizmov. Reformou jazyka, kedy bolo vytvorených viac ako 10 000 nových slov, položil základy modernej maďarčiny. S týmto cieľom v roku 1788 založil so svojimi druhmi Davidom Barótim Sabóom a Jánom Bačánim v Košiciach Košickú maďarskú spoločnosť (Kassai Magyar Társaság). V rokoch 1788-1792 tu vydávali prvý maďarský literárny časopis Maďarské múzeum (Magyar Múzeum). Z Košíc je známy aj jeho preklad Hamleta. V rokoch 1790-1791 vydával v Košiciach vlastný slobodomurársky časopis Orpheus.
V roku 1791 ho prepustili zo štátnej správy kvôli kalvínskemu vierovyznaniu. Odcestoval do Viedne, kde sa pridal k uhorskému jakobínskemu hnutiu vedenému Ignácom Martinovičom. V roku 1794 bol preto zatknutý a v roku 1795 odsúdený na trest smrti. Cisár František I. rozsudok zmenil na väzenie na neurčitú dobu. Väznili ho na Špilberku, v Kufsteine a v Mukačeve. V roku 1801 bol prepustený a usadil sa na zemplínskom statku Széphalom pri Novom Meste pod Šiatrom. V rokoch 1814-1816 bol publikovaný súbor jeho diel a básní v deviatich zväzkoch a súbor jeho listov v piatich zväzkoch. V roku 1828 sa stal zakladajúcim členom Uhorskej vedeckej spoločnosti (predchodkyne Akadémie vied) a prvým korešpondentom jej historickej sekcie. V roku 1831 zomrel na choleru.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KAZINCZY, František. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok IV CH – Kl. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2010. 587 s. ISBN 978-80-89301-57-7. S. 464-465.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Kazinczy
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- KAZINCZY, Ferenc. Kazinczy Ferenc : élete és szellemiségének hatása Kassa kulturális fejlődésére - Život Ferenca Kazinczyho a jeho vplyv na kultúrny vývoj Košíc. [s.l.] : Košický občiansky klub / Kassai Polgári Klub, 2009. ISBN 978-80-970022-3-7. S. 33.