František Perger
| František Perger | |
| Narodenie | 1. júl 1700 Žlutice pri Toužime |
|---|---|
| Úmrtie | 26. apríl 1772 (71 rokov) Prešov |
František Perger (* 1. júl 1700, Žlutice pri Toužime – † 26. apríl 1772, Prešov) bol slovenský jezuita. Presadil a viedol výstavbu Kalvárie v Banskej Štiavnici (1744 – 1751) a kostola Kalvárie v Prešove (1753).
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v českých Žluticiach pri Toužime.
Dvadsaťročný sa stal jezuitom, študoval v Trnave, Šoprone a v Štajerskom Hradci.
Slúžil ako kazateľ v Nemecku, Uhorsku a Sedmohradsku.
V čase veľkého moru (1738-40) slúžil najskôr chorým v Temešváre, potom tri roky v Budíne.
Jeden rok slúžil ako vojenský kňaz v novej komárňanskej pevnosti.
Pôsobil aj v Petrovaradíne, v Budíne a v Košiciach ako predstavený, provinciál a spirituál[1] .
V Banskej Štiavnici pôsobil pravdepodobne od r. 1743 do jesene 1751.
Krátko po posviacke štiavnickej Kalvárie odišiel do Budína a odtiaľ do Prešova, kde po ďalších 15 rokoch mníšskej služby aj dožil.
5. novembra 1771 dostal porážku, zomrel zaopatrený sviatosťami 26. apríla 1772 o pol dvanástej predpoludním v Prešove[1].
Je pochovaný v t.č. evanjelickom Kostole sv. Trojice, ktorý bol v čase jeho smrti v správe jezuitov..
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
František Perger počas svojho pôsobenia v Banskej Štiavnici inicioval vybudovanie impozantnej Kalvárie na Ostrom vrchu. Magistrát dňa 13. marca 1744 odsúhlasil jeho návrh a poskytol na jeho realizáciu vstupný kapitál 300 zlatých. Celý projekt – kostoly, kaplnky – sa realizoval pod jeho priamym vedením.[2] Základný kameň bol slávnostne požehnaný za prítomnosti veľkého počtu veriacich a kňazstva na sviatok Povýšenia sv. Kríža – 14. septembra 1744. Hneď po začiatku výstavby začali na banskoštiavnickú kalváriu púte. 14. septembra 1745 bol požehnaný Horný kostol a konala sa v ňom prvá svätá omša. V roku 1746 bola dohotovená kaplnka Božieho hrobu a Dolný kostol.
-7.JPG)
František Perger v roku 1748 napísal a vydal o Kalvárii slovensky písanú knihu. Uviedol v nej poučenia o modlitbách, poriadok pobožnosti na sviatky Nájdenia a Povýšenia sv. Kríža, odpustky na banskoštiavnickej kalvárií, modlitby k Umučeniu Krista Pána, ku cti Božského Srdca, modlitby na krížovej ceste k Bolestnej Matke Márií, modlitby na dvanásť hodín dňa, vybudenie viery, nádeje a lásky, cvičenia v cnostiach, modlitby ranné a rôzne pobožnosti k Ukrižovanému Pánovi. Autentický príklad textu (doslovne): "Na Nebi y na Zemi, po celem Krěstianstwi, Gežjss bud milowaný. Kdo y vctjwostj Neyswetegssý gméno gežjsse rjká, wyhráwá 25 dnuw odpustky, a gestili to časteg w žiwote swem činil, obsáhuje prj konci žiwota swého plné odpustky"[2].
Kalvária bola vybudovaná a kostoly a kaplnky zariadené za necelých sedem rokov. Slávnostná posviacka celej kalvárie sa konala 13. septembra 1751, na slávnostnej omši predniesol otec Perger kázeň v nemeckom jazyku.
Z účtovnej knižky ktorú odovzdal svojmu nástupcovi Ignácovi Haggenbucherovi S. J., 29. októbra1751 pred svojím odchodom zo Štiavnice vyplýva, že náklady na základné stavebné práce vykonané v rokoch 1744 – 1751 predstavovali 27 245 zlatých a 22,5 grajciara. Príspevky pochádzali od veľkého počtu darcov, časť od mesta, banského eráru, patricijských rodín, úradníctva, ba počas pobytu v Banskej Štiavnici prispel na Kalváriu aj cisár František Lotrinský. Za 7 rokov plodného pobytu v Banskej Štiavnici dokázal Páter Perger obdivuhodné dielo – hodné obdivu aj tých najúspešnejších moderných developerov. Na jej konci žiadal od milostivého Boha udeliť v tomto živote hojného požehnania, stálej milosti, a v druhom večného blahoslavenstva, v prvom rade Štiavničanom. Podpísaný : P. František Perger. S. J.[1]
Ihneď po príchode do Prešova viedol páter Perger výstavbu kostola na Kalvárii v Prešove, ktorý bol vysvätený v roku 1753.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Banskostiavnická Kalvária 1751-2001, 2001: "História domus Eperjes. S. i." [online]. [Cit. 2012-03-30]. Dostupné online. Archivované 2014-02-01 z originálu.
- ↑ a b Kalvária, Banská Štiavnica [online]. RK farský úrad B.Štiavnica, [cit. 2012-02-08]. Dostupné online.
Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- PERGER, František, SJ. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Lúč, 2000. 852 s. ISBN 80-7114-300-6. S. 1067 – 1068.