František Xaver Šalda
| František Xaver Šalda | |
 český literárny kritik, novinár a spisovateľ | |
| Narodenie | 22. december 1867 Liberec, Česko |
|---|---|
| Úmrtie | 4. apríl 1937 (69 rokov) Praha, Česko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  František Xaver Šalda |
František Xaver Šalda (* 22. december 1867, Liberec[1] – † 4. apríl 1937, Praha) bol český literárny kritik, novinár a spisovateľ.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Študoval právo, ale štúdium nedokončil. V roku 1906 však obhájil na filozofickej fakulte doktorát z umelecko-historickej problematiky (s prihliadnutím na predtým publikované texty z literárnej a umeleckej kritiky).
Pôsobil od roku 1919 ako profesor románskych literatúr na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.[2]
Niekedy býva považovaný za vodcovskú osobnosť literárnej generácie 90. rokov. Bol spoluautorom Manifestu Českej moderny. V rokoch 1894 – 1908 písal pre redakciu Ottovho slovníka náučného heslá z českej, nemeckej, francúzskej a anglickej literatúry a zo svetového maliarstva.
Písal do mnohých časopisov (Literární rozhledy, Novina, Česká kultura, Kmen[3], Volné směry, Literární listy), kde sa venoval otázkam a problémom výtvarného umenia, literatúry, kultúry i politiky.
Od roku 1925 vydával časopis Tvorba (časopis pre kritiku a umenie; zaujímavosťou je, že na jeseň 1928, teda v čase, keď bola perzekvovaná komunistická tlač, odovzdal časopis Juliusovi Fučíkovi, ktorý ho s prestávkami riadil až do roku 1938). V rokoch 1928 – 1937 vydával Šaldův zápisník, v ktorom uverejňoval predovšetkým svoje umelecké kritiky a eseje, ale aj básne, prózu a politickú publicistiku.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho dielo vyznačuje kritická reakcia na pozitivizmus. K najdôležitejším zdrojom jeho inšpirácie patrilo kresťanstvo, vitalizmus, Nietzscheho filozofia, ďalej literárno teoretické spisy niektorých francúzskych autorov, ktorí z pôvodne pozitivistického východiska naznačovali medze striktne pozitivistického prístupu (Taine, Guyau, Hennequin, Thibaudet).
Najväčší význam majú jeho práce o literatúre, predovšetkým literárna kritika. Je považovaný za zakladateľa českej modernej kritiky[4]. Bol pravdepodobne najvýraznejším, najoriginálnejším a najlepším českým kritikom v medzivojnovom období.
Jeho kritiky viedli k presadeniu mladých umelcov (veľmi rýchlo doviedol rozpoznať talent). Kriticky posudzoval aj nepodarené zbierky básnikov, ktorých iných diel si vážil.
Požadoval, aby umenie vychádzalo zo života, bolo vnútorne pravdivé a neobmedzené žiadnymi ideologickými požiadavkami. Bol predstaviteľom tzv. duchovedného smeru. Vychádzal zo subjektívneho osobného zážitku a zaujatia dielom, súčasne vysvetľoval objektívne záležitosti literárnych javov.
Prekladal tiež z francúzštiny a angličtiny, zredigoval listy Jaroslava Vrchlického a riadil Melantrichovu knižnicu.
- 1921 Strom bolesti – básnická zbierka
- Analyse – poviedka
- 1912 Život ironický a jiné povídky – súbor poviedok
- Dřevoryty staré a nové
- Loutky i dělníci boží – román
Dráma[upraviť | upraviť zdroj]
Literárna veda (eseje, úvahy)[upraviť | upraviť zdroj]
- 1905 Boje o zítřek – v tomto diele zhrnul svoje názory na literárnu kritiku. Tá má byť literárnej tvorbe inšpiráciou, preto musí byť založená na pochybnosti a zároveň na hľadaní aj kladných stránok diela.
- Žiadal novú tvarovú reč.
- Kritik musí mať osobný a prežitý pomer k umeniu.
- Musí byť vnímavý, citlivý a senzitívny (prežíva pocity).
- Kritiku považoval za druh umenia.
- Kritik musí byť schopný prebásniť dielo a preniesť ho vo vyšší duchovnejší typ.
- Musí mať nielen súcit, ale aj odvahu a chuť nachádzať pravdu.
- Vědecká kritika – preklad diela Emila Hennequina (francúzsky pozitivista), preklad vydaný v r. 1896
- 1913 Duše a dílo – problematika romantizmu v poézii, hľadá duchovnú podstatu básnikovej tvorby. Ocenil tu Rousseaua, Máchu a Němcovú.
- 1924 Antonín Sova
- 1928 O nejmladší poezii české
- Básnická osobnost Dantova
- Antonín Sova
- Mácha snivec a buřič
- Básnický typ Jiřího Wolkra
- O poetismu
- Dva představitelé poetismu
- Nová proletářská poezie
- 1928 O tzv. nesmrtelnosti díla básnického
- 1928 O nejmladší poezii české
- 1930 Krásná literatura česká v prvém desetiletí republiky
- 1930 Jean Arthur Rimbaud, božský rošťák, obsiahla štúdia
- 1939 Kritické glosy k nové poezii české – posmrtne
- Syntetism v novém umění – prvá kritická stať; literatúra má byť živá, diela majú zachycovať všetko v pohybe
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Matriční záznam o narození a křtu[nefunkčný odkaz]
- ↑ František Xaver Šalda v datech na fxsalda.ff.cuni.cz
- ↑ Antonín Dolenský: Kulturní adresář ČSR, vyd. Českolipská knih– a kamenotiskárna, Česká Lípa, 1936, str. 529
- ↑ Antonín Dolenský: Kulturní adresář ČSR, vyd. Českolipská knih– a kamenotiskárna, Česká Lípa, 1936, str. 529
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku František Xaver Šalda na českej Wikipédii.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Xaver Šalda
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Kompletné dielo F. X. Šaldy Archivované 2014-08-21 na Wayback Machine
- Spoločnosť F. X. Šaldy
- FX Šalda na webe Bohuslava Chrobáka
- František Xaver Šalda na WorldCat Identities