František II. (Francúzsko)

	František II.
	; francúzsky kráľ
Narodenie	19. január 1544; Fontainebleau, Francúzsko
Úmrtie	5. december 1560 (16 rokov); Orléans, Francúzsko
Odkazy
Commons	František II.
	Biografický portál

František II. (* 19. január 1544, Fontainebleau – † 5. december 1560, Orléans), francúzsky kráľ v rokoch 1559 – 1560, od roku 1558 formálne aj škótsky kráľ.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

otec Henrich II., francúzsky kráľ v rokoch 1547 – 1559
matka Katarína Medicejská, dcéra vojvodu Lorenza z Urbina
manželka Mária Stuartová, dcéra škótskeho kráľa Jakuba V. a Márie Lotrinskej z rodu Guisovcov.
bezdetný

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1558 si zobral za manželku Máriu Stuartovú, nedospelú škótsku kráľovnú a príbuznú Guisovcov, čím sa stal formálne škótskym spolukráľom. Keď v júli 1559 na následky zranení utŕžených pri turnaji zomrel Henrich II. stal sa František aj francúzskym kráľom. Korunovaný bol 19. septembra 1559 v Reims.

Mladučký a chorľavý panovník nebol schopný vlády, čo využili katolícki Guisovci (vojvoda František de Guise a kardinál Karol de Guise), ktorí získali rozhodujúci vplyv na kráľovskom dvore a na ktorých strane stála okrem Františkovej manželky Márie aj ctižiadostivá kráľovná-matka Katarína Medicejská. Ich protivníkmi boli tzv. princovia krvi (princes du sang) z rodu Bourbon, z vedľajšej línie rodu Valois, ktorého niektorí členovia (Ľudovít de Condé) boli náchylní ku kalvinizmu.

Guisovci naliehali na Františka, aby pokračoval v tvrdej línii svojho otca proti protestantom. To vyvolalo radikalizáciu protestantov, v ktorých radoch bolo množstvo šľachty. Do ich čela sa postavil Ľudovít de Condé. S jeho vedomím sa začala pripravovať ozbrojená akcia, ktorá mala zbaviť vplyvu Guisovcov, nebola však namierená proti kráľovi. Keď sa kráľ dozvedel o sprisahaní, stiahol sa z ľahko prístupného zámku Blois na zámok Amboise. 16. marca 1560 oddiely protestantov zaútočili na zámok Amboise (tzv. sprisahanie v Amboise). Kráľovské vojsko ich však porazilo.

Napriek neúspechu protestantov sa začala následne praktikovať politika náboženského zmierenia, o ktorú sa zasadila najmä Katarína Medicejská, ktorá videla, že politika Guisovcov ohrozuje kráľovskú korunu. Tiež však chcela dostať pod kontrolu princov krvi, a preto spoločne s Guisovcami prinútila Františka, aby povolal na dvor Condého a jeho staršieho brata, navarrského kráľa Antona de Bourbon, aby sa ospravedlnili z obvinenia z velezrady.

31. októbra 1560 prišli Ľudovít de Condé a Anton de Bourbon do Orleánsu na zasadnutie generálnych stavov. František Condého uväznil a postavil pred mimoriadny súd, ktorý ho odsúdil na smrť. K exekúcii však nedošlo. Krátko nato František počas lovu ochorel, začal chradnúť bez nádeje na vyliečenie. Katarína Medicejská, obávajúc sa regentstva Bourbonovcov za neplnoletého Františkovho brata Karola, pri zinscenovanom rozhovore obvinila z velezrady navarrského kráľa a uprela mu právo regentstva. Ten, aby dokázal svoju nevinu, sa radšej regentstva vzdal v prospech Kataríny. Od umierajúceho kráľa ešte kráľovná-matka vymohla prehlásenie, že pri zatknutí a odsúdení Condého konal z vlastnej vôle, čím boli Guisovci zbavení zodpovednosti za tieto činy. 5. decembra 1560 František zomrel.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému František II. (Francúzsko)

Vladárske tituly
František II. Valoisovci
Predchodca Henrich II.	kráľ 1559 – 1560	Nástupca Karol IX.

Francúzsky portál

z d u Panovníci Francúzska
Merovejovci	Pharamond Chlodio Merovech Childerich I. Chlodovik I. Chlodomir Teoderich I. Childebert I. Chlotar I. Teodebert I. Teodebald I. Charibert I. Chilperich I. Guntran I. Sigibert I. Childebert II. Teoderich II. Chlotar II. Dagobert I. Charibert II. Chlodovik II. Sigibert III. Chlotar III. Childerich II. Teoderich III. Chlodovik III. Dagobert II. Chlodovik IV. Childebert III. Dagobert III. Chilperich II. Chlotar IV. Teoderich IV. Childerich III.
Karolovci	Karol Martel Pipin Krátky Karolman I. Karol I. Ľudovít I. Karol II. Ľudovít II. Ľudovít III. Karolman II. Karol III. Odo I. Karol III. Prostý Róbert I. Raoul I. Ľudovít IV. Lothar Ľudovít V.
Kapetovci	Hugo Kapet Róbert II. Henrich I. Filip I. Ľudovít VI. Ľudovít VII. Filip II. Ľudovít VIII. Ľudovít IX. Filip III. Filip IV. Ľudovít X. Ján I. Filip V. Karol IV.
Valoisovci	Filip VI. Ján II. Karol V. Karol VI. Karol VII. Ľudovít XI. Karol VIII. Ľudovít XII. František I. Henrich II. František II. Karol IX. Henrich III.
Bourbonovci	Henrich IV. Ľudovít XIII. Ľudovít XIV. Ľudovít XV. Ľudovít XVI. Ľudovít XVII. Ľudovít XVIII. Karol X.
Bonapartovci	Napoleon I. Napoleon III.
Orleánska dynastia	Ľudovít Filip I.