Franz Xaver Messerschmidt
| Franz Xaver Messerschmidt | |
| nemecko-rakúsky barokový sochár | |
 | |
| Narodenie | 6. február 1736 Wiesensteig |
|---|---|
| Úmrtie | 19. august 1783 (47 rokov) Bratislava |
| Odkazy | |
| Commons |  Franz Xaver Messerschmidt |
Franz Xaver Messerschmidt (* 6. február 1736, Wiesensteig – † 19. august 1783, Bratislava) bol nemecko-rakúsky barokový sochár, jeden z najznámejších v 18. storočí, predovšetkým vďaka jeho trochu kurióznej sérii „charakterových hláv“.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa na juhozápade Nemecka v rodine Baltazára Messerschmidta. Vyrástol v Mníchove v dome svojho strýka sochára Johanna Baptistu Strauba, neskôr prežil dva roky v dielni Philippa Jakoba Strauba, ďalšieho sochára z jeho rodiny, v Grazi.
V devätnástich rokoch odišiel študovať na Akadémiu výtvarných umení do Viedne. Po ukončení štúdií zostal vo Viedni, kde získal zákazky cisárskeho domu (niektoré z týchto zákaziek, prevedených v barokovom štýle, sa dochovali, napr. bronzové sochy Márie Terézie a Františka Štefana Lotrinského, ktoré sú uložené v rakúskej galérii v Belvederi). Messerschmidt tvoril sochy nezvyčajne realistické a jednoduché, pod rozhodujúcim vplyvom Balthasara Ferdinanda Molla. K tomuto štýlu patria aj dve nadživotné cínové sochy cisárskeho páru, vytvorené medzi rokmi 1764 až 1766, a diela s náboženskou tématikou. Svoju barokovú tvorbu zakončil bustou súdneho lekára Gerharda van Swietena, ktorú daroval Márii Terézii.
Po prelome v tvorbe, ku ktorému došlo, keď mal 33 rokov, sa začali objavovať jeho neo-klasické diela v ktorých Messerschmidt zúročil skúsenosti získané v roku 1765 počas študijnej cesty do Ríma. Jedným z úvodných diel tohto obdobia je hlava známeho lekára Franza Antona Mesmera. Do tohto obdobia (1770 – 1772) spadá aj začiatok jeho tvorby „charakterových hláv“, ktorý bol spojený s istými paranoidnými myšlienkami a halucináciami, ktorými majster začal trpieť. Neskôr sa jeho stav zhoršil natoľko, že v roku 1774, keď opätovne žiadal o funkciu vedúceho profesora na Akadémii, kde vyučoval od roku 1769, bol vylúčený z výučby. [V liste k Márii Terézii knieža V. A. Kaunitz-Rietberg chváli Messerschmidtove schopnosti, ale píše, že kvôli povahe jeho choroby (odvoláva sa na "zmätok v hlave") by vykonávanie funkcie Messerschmidtom inštitúcii škodilo.]
Rozhorčený Messerschmidt opustil Viedeň a odsťahoval sa najprv do rodného Wiesensteigu, odtiaľ v tom istom roku do Mníchova. Tu čakal dva roky na sľúbené miesto pri dvore. Napokon odišiel v roku 1777 do Bratislavy, kde pracoval jeho brat Johann Adam ako sochár. Tu strávil svojich posledných šesť rokov života a živil sa predajom svojich diel, pričom sa venoval aj tvorbe svojich známych „škeriacich sa hláv“.
Jeho náhrobný kameň bol odstránený niekedy v polovici 50-tych rokov 20. storočia.[1]
Charakterové hlavy[upraviť | upraviť zdroj]
Ide o sériu 52 búst, ktoré sú fascinujúce, pretože ich často nejednoznačný výraz je bizarný a znepokojujúci. Messerschmidt si ich ponechával, neboli určené na predaj.
„Rozruch vyvolali prvé výstavy búst vo Viedni, kam sa dostali, keď ich istému viedenskému kuchárovi predal sochárov brat Ján, žijúci v Bratislave. Približne vtedy sa objavil aj ich súhrnný názov Charakterové hlavy, ako aj pomenovania jednotlivých hláv s krátkym výkladom. Odborníci sa k pomenovaniam stavajú s odstupom, pretože ani názov, ani krátky výklad k hlavám, nebol výsledkom nijakého seriózneho bádania, ale iba výmyslom.“ [2]
Toto pomenovanie sa však napriek tomu dodnes používa. Boli aj vytvorené viaceré odliatky hláv, v roku 1816 si nechal vyrobiť súbor odliatkov knieža Lichtenstein, ktorý ich umiestnil vo svojom zámku vo Valticiach.
Možné vysvetlenie ich vzniku je skryté vo zverejnenom prepise rozhovoru nemeckého spisovateľa F. Nikolai, ktorý navštívil Messerschmidta roku 1781, v jeho štúdiu v Bratislave. Messerschmidt zrejme trpel Crohnovou chorobou a toto bol jeho spôsob odreagovania sa od svojich problémov.
Vysvetlení je však viacero. Iným je jeho duševná choroba, ktorá podľa jeho presvedčenia bola zapríčinená duchom, ktorý ho trápil svojimi grimasami. Jeho zvečnením ho Messerschmidt zneškodnil.[3]
V Slovenskej národnej galérii je vystavených niekoľko odliatkov z týchto hláv.[4]
V Galérii mesta Bratislavy je podobne záhadný Kapucín, ktorý možno patrí do tejto „série“.[5]
V kultúre[upraviť | upraviť zdroj]
Messerschmidtova postava sa objavuje v krátkom iluzórnom príbehu v knihe Márie Ďuríčkovej Bratislavské povesti.[2]
V rokoch 2009/2010 bol nakrútený slovenský film Čas grimás, hraný dokument o živote F. X. Messerschmidta v réžii Petra Dimitrova. Scenár napísali Dušan Mitana a Peter Dimitrov, hlavnú úlohu v ňom stvárnil český herec Marek Vašut.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Sírkő a szemétdombon. Új Szó 10/123 (1957. május 4.)
- ↑ a b BIBELOVÁ, Ida. Sochár Franz Xaver Messerschmidt a Bratislava - Výčitka? Umelecká inšpirácia? Výzva? [online]. Mgr. Vladimír Bibel - InfoDigest - Panoráma.sk, 2011-02-11, [cit. 2012-08-01]. Dostupné online.
- ↑ GABRIEL, Josef. Franz Xaver Messerschmidt – sochař, který zápasil s duchy [online]. Praha: Dobré místo, o.s., [cit. 2012-08-01]. Dostupné online. Archivované 2017-05-17 z originálu. (po česky)
- ↑ SNG.sk: Fotoreportáž – Noc múzeí a galérií 2007: Franz Xaver Messerschmidt a umenie 18. storočia na Slovensku – odborný výklad' [online]. [Cit. 2012-08-04]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
- ↑ www.GMB.sk: Franz Xaver Messerschmidt: Kapucín
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
PÖTZL-MALÍKOVÁ, Marie. F. X. Messerschmidt – a záhada jeho charakterových hláv. Bratislava : Marenčin PT, 2004. ISBN 80-88912-74-1.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Franz Xaver Messerschmidt na nemeckej Wikipédii a Franz Xaver Messerschmidt na anglickej Wikipédii.