Frazeologizmus

Frazeologizmus alebo frazéma alebo frazeologická jednotka je jazyková jednotka (spojenie), ktorá vznikla:

• významovým prehodnotením a (formálnym alebo významovým) ustálením pôvodne voľného slovného spojenia (napr. klepnúť po prstoch),
• prehodnotením ustáleného pôvodne nefrazeologického výrazu (napr. bod mrazu [rokovaní]
• dokonca odvodením od inej frazémy (napr. tichá voda [typ človeka] od „tichá voda brehy myje“),

a ktorá sa vyznačuje expresívnosťou alebo obraznosťou svojho významu.

Frazéma môže mať syntagmatickú (streliť capa), vetnú (tichá voda brehy myje) alebo až súvetnú (kto druhému jamu kope, sám do nej padá) stavbu.

Jednotlivé slová, časti frazémy sa nazývajú komponenty alebo zložky frazémy.

Iné definície frazémy/frazeologizmu

• V starších definíciách: ustálené slovné spojenie ekvivalentné so slovom.
• Základná jednotka frazeologického systému jazyka.
• Špecifický typ ustáleného slovného spojenia vyznačujúci sa expresívnosťou a obraznosťou, ktorého zložky sa úplne alebo aspoň čiastočne desémantizovali.
• V niektorých frazeologických koncepciách slovné spojenie blížiace sa frazeológii (napr. v niektorých bulharských teóriách).
• V českej frazeologickej teórii F. Čermáka:
  • súčasť zdvojeného názvu (frazéma a idióm) základnej jednotky frazeológie.
  • aj samostatne názov pre základnú jednotku frazeológie pri uprednostnení jej tvarových aspektov (vedľa toho názov idióm ako pomenovanie základnej jednotky frazeológie pri jej sledovaní viacej zo sémantického hľadiska)

Klasifikácia

Pri rozmanitosti formálnych aj významových vlastností jednotiek frazeológie, ako aj pri existencii viacerých okolností, ktoré pôsobia pri fungovaní frazeológie, nevystačuje jediné rozdelenie frazeologického materiálu. Preto frazeologická teória uplatňuje triedenie frazém z viacerých hľadísk. Niektoré z týchto rozdelení sú univerzálne, kým iné sa dotýkajú iba niektorej časti frazeológie.

Od začiatkov budovania modernej frazeologickej teórie bola v popredí tzv. sémantická klasifikácia frazém, ale veľkú váhu majú aj niektoré ďalšie klasifikácie frazém, napr. konštrukčná a funkčná klasifikácia, štylistická klasifikácia frazém a pod. Popri takýchto špecifických prístupoch ku klasifikovaniu frazém z jedného špecifického hľadiska existujú aj komplexné, resp. kombinované klasifikácie frazém. Výpočet týchto klasifikačných prístupov k frazémam je otvorený, v našej domácej odbornej literatúre sa produktívne uplatnilo vyše desať typov klasifikácie frazém.

Podľa bázy vzniku

Frazémy sa môžu deliť podľa toho, či frazeologizačný proces zasahuje konkrétne slovné spojenie (s jeho stavbou, lexikálnym obsadením aj stvárnením komponentov), alebo sa dotýka samej konštrukcie. Jednotky s prvým typom procesu sa volajú lexikálne frazémy (lexikálna frazeológia), jednotky druhého typu sa označujú súborne ako syntaktická frazeológia, resp. ako syntaktické frazémy či frazeologizované konštrukcie. Jadrom frazeológie je lexikálna frazeológia. O začleňovaní frazeologizovaných konštrukcií do frazeológie niektoré teórie (najmä tie, čo frazeológiu spájajú so slovníkom, s lexikou) dosť presvedčivo pochybujú, a to aj napriek tomu, že registrujú pri týchto konštrukciách viaceré znaky spoločné s jadrom frazeológie.

Podľa pôvodu

Podľa pôvodu možno klasifikovať frazémy dvoma spôsobmi:

• Rozdelenie frazém na jednotky domáceho pôvodu a cudzie, resp. prevzaté. Táto opozícia sa systematicky zotiera (keď sa prevzaté frazémy celkom udomácňujú, a to až tak, že sa už neuvedomuje ich cudzí pôvod) a znova aktualizuje (keď do jazyka zasa prenikajú nové cudzojazyčné frazémy).
• Rozdelenie frazém na jednotky ľudového pôvodu (výrazy tzv. ľudovej múdrosti) a jednotky umelého pôvodu (ktoré vznikli zo spojení z literárnych diel a pod.). V rámci každej z týchto kategórií frazém podľa pôvodu sa vydeľuje viacej špecifických typov. Napr. medzi cudzojazyčnými frazémami sú veľmi výrazné biblické frazémy, frazémy s kresťanskou motiváciou, antické frazémy, frazémy, ktoré vznikli z bájok a mýtov. Medzi frazémami domáceho pôvodu osobitné skupiny tvoria napr. jednotky, ktoré vznikli z rozprávok a iných útvarov ľudovej slovesnosti, frazémy z bežných životných skúseností obyčajných ľudí, frazémy, ktoré vznikli zo spojení z istých pracovných odvetví a pod.

Podľa vzťahu k spisovnému jazyku

Toto je rozdelenie frazém na spisovné a nespisovné, v rámci tých druhých vydelenie takých typov, ako sú slangové, argotové a nárečové frazémy, novšie aj subštandardné frazémy. V rámci každej z uvedených nespisovných kategórií frazém možno vydeliť dva podtypy, a to vlastné frazémy príslušného typu a frazémy, ktoré sa uplatňujú v spisovnom jazyku, ale majú istý komponent (isté komponenty) obsadené príslušnej kategórie. Vydeľujú sa teda napr. vlastné slangové frazémy a frazémy so slangovým variantným komponentom (napr. zbaliť kufor – v slangu orientačných bežcov = vzdať preteky, odstúpiť z pretekov a na druhej strane napr. to je za všetky prachy), podobne aj vlastné nárečové frazémy a frazémy s nárečovým komponentom atď. Hranica medzi spisovnou a nespisovnou frazeológiou je podobne ako v lexike medzi spisovnými a nespisovnými slovami menej výrazná ako na nižších rovinách jazykovej stavby, ale na druhej strane predsa existuje.

Podľa sémantiky (Sémantická klasifikácia frazém)

Táto klasifikácia je založená na tom, do akej miery je význam frazémy motivovaný významami jej zložiek. Základy tejto klasifikácie položil už V. V. Vinogradov. V jeho prácach sa tu vydeľovali tri typy frazém, a to:

• frazeologický zrast (frazeologická zrastenina)
• frazeologický celok
• frazeologické spojenie

Ďalšie rozvíjanie tohto triedenia išlo rozličnými smermi. Niektoré frazeologické teórie napr. odkrývali prechodné typy frazém (teda jednak medzityp stojaci medzi frazeologickými zrastmi a frazeologickými celkami a jednak medzityp stojaci medzi frazeologickými celkami a frazeologickými spojeniami), kým iné teórie vydelili popri troch už známych typoch, ďalší, resp. neskôr ďalšie osobitné sémantické typy frazém, a to konkrétne frazeologické skupiny (grupy, starší názov frazeologické výrazy) a frazeologické združeniny. Ukázalo sa však, že cesta viac-menej subjektívneho určovania motivačného vzťahu medzi významom frazémy a jej zložkami je neproduktívna a pre jej vágnosť nemá väčší praktický ani teoretický úžitok.

Pozri aj replika – klišé

Podľa slovného druhu (Slovnodruhová klasifikácia frazém)

Toto je triedenie, ktoré nie je univerzálne v celej frazeológii (netýka sa vetných frazém s komunikatívnou funkciou), ale zasahuje iba frazémy funkčne blízke slovu alebo syntagme. Triedenie sa opiera o izofunkčnosť istých frazém s istými slovami. Najzreteľnejšie sa vydeľujú frazémy substantívne (Damoklov meč, krokodílie slzy), adjektívne (neslaný nemastný), slovesné (tancovať na tenkom ľade) a príslovkové (zo dňa na deň, skôr-neskôr). Frazémy korešpondujúce s ostatnými slovnými druhmi sú zriedkavejšie, ale novšia teória ich vydeľuje. Pre frazémy je príznačné, že mnohé z nich sú slovnodruhovo ambivalentné, korešpondujú s dvoma slovnými druhmi, preto takéto triedenie nie je vo frazeológii také produktívne ako pri triedení slov.

Podľa štylistiky (štylistická klasifikácia frazém)

Toto je jedno z najstarších triedení jednotiek frazeológie. Spočiatku sa z tohto hľadiska frazémy delili na príznakové a bezpríznakové (u nás J. Mihál). Toto triedenie však nebolo pre frazeológiu primerané. Ďalšie štylistické triedenie vychádzalo z vydeľovania niekoľkých špecifických skupín frazém (humorné, ironické, dysfemické a pod.), ale ani toto triedenie nebolo dostatočne všeobecné. Novší prístup k štylistickému triedeniu frazém vychádza z predpokladu, že v rámci takejto klasifikácie je potrebných viacej stupňov rozdelenia. Na prvej rovine ide podľa neho o rozdelenie podľa základnej štylistickej opozície, teda na frazémy knižné a hovorové. Na druhom stupni sa postupuje podľa toho, či je uvedená polarizácia zastúpená vo výraznej miere alebo tlmene. Spojením týchto dvoch krokov sa vydeľujú štyri základné druhy frazém zo štylistického hľadiska, a to výrazne knižné, výrazne hovorové frazémy, frazémy s tlmenou hovorovosťou a frazémy s tlmenou knižnosťou. Posledné dva typy sa vyznačujú tým, že sa môžu uplatňovať takmer vo všetkých textoch, a preto sa označujú súborne aj termínom medzištylová, resp. neutrálna frazeológia (p.). Až na ďalšom, už treťom stupni štylistického triedenia sa vydeľujú také typy, ako básnická frazeológia, publicistická frazeológia (v rámci pólu knižnej frazeológie) a na druhej strane žartovná, ironická, familiárna a pod. frazeológia (v rámci pólu hovorovej frazeológie). V minulosti sa štylistický charakter pripisoval aj termínu ľudová frazeológia. Jeho štylistická povaha sa však inkorporovala do názvu hovorová frazeológia, a tak sa názov ľudová frazeológia novšie uplatňuje v rámci klasifikácie frazém podľa pôvodu, a to ako označenie frazém ľudového pôvodu.

Podľa ustálenosti

Z tohto hľadiska existuje:

• petrifikovaná frazéma (frazéma, ktorá nepripúšťa absolútne žiadne zmeny) - svätosväte
• jednotka s paradigmatickými formami - lepím/lepíš/lepí...sa niekomu na päty
• jednotka s variantmi frazémy

Podľa funkcie (Funkčná klasifikácia frazém)

Bežne sa vyčleňujú tri druhy frazém podľa funkcie:

• frazémy s nominatívnou (pomenovacou) funkciou
• frazémy s komunikatívnou (výpovednou) funkciou
• frazémy s nominatívno-komunikatívnou funkciou.

K nim J. Mlacek pridáva 4. typ frazém: frazémy, ktoré nemajú výraznú nominatívnu ani komunikatívnu funkciu. Porov. frazémy s nominatívnou funkciou, frazémy s komunikatívnou funkciou, frazémy s nominatívno-komunikatívnou funkciou.

Podľa syntaktickej konštrukcie (Konštrukčná klasifikácia frazém)

Frazémy sa z tohto hľadiska delia na:

• frazeologický zvrat = jednotka so syntagmatickou slovesnou stavbou
• frazeologický výraz = jednotka s mennou (neslovesnou) syntagmatickou stavbou (napr. tichá voda, kategorický imperatív, vo dne v noci a pod.)
• fráza = jednotka s vetnou alebo súvetnou stavbou
• minimálna frazéma/ úslovie = jednotka s nesyntagmatickou stavbou, teda s jedným pôvodne plnovýznamovým slovom (napr. do popuku, na posmech a pod.)
• novšie aj: jednotky, ktoré sa skladajú iba z pôvodných neplnovýznamových slov (napr. len aby, že či a pod., na ich pomenovanie sa odporúča názov subfrazéma.

Niekedy sa tu vydeľoval aj tzv. konštrukčne premenlivý typ (šiť horúcou ihlou – horúcou ihlou šité), ale ten treba presnejšie špecifikovať vo vzťahu k frazeologickým derivátom a tiež k frazeologickým transformáciám. V zásadných bodoch toto rozdelenie frazém korešponduje s typmi podľa funkčnej klasifikácie frazém.

Tematická klasifikácia (vecná klasifikácia frazém)

Pozri ideografický opis frazém.

Kombinovaná klasifikácia frazém (=komplexná klasifikácia frazém)

Triedenie frazém, ktoré nevychádza iba z jednej vlastnosti, resp. z jednej stránky frazeológie, ale sleduje viaceré vlastnosti, resp. stránky frazém zároveň. Produktívnym sa ukazuje napr. vydeľovanie frazém podľa konštrukčných a funkčných príznakov, ktoré si v základných druhoch navzájom zodpovedajú, napr. frazémy so syntagmatickou a asyntagmatickou stavbou majú predovšetkým nominatívnu funkciu, frazémy s vetnou a súvetnou stavbou mávajú dominantne výpovednú platnosť (plnia komunikatívnu funkciu). Pri ďalšom kombinovanom triedení frazém sa prizerá na ich slovnodruhové a konštrukčné vlastnosti a zároveň aj na spôsob zapájania frazém do kontextu. Porov. aj okolie frazémy. Počet komplexných klasifikácií frazém je otvorený.

Genéza frazémy

Semioticky sa rodí frazéma ako utrafený obrazový postreh nejakej charakteristickej životnej situácie ľudskej vlastnosti, ľudského počinu, medziľudského vzťahu, obrazného prístupu k veci, zvratu života, miery úspechu v práci, postavením človeka ap., ktorý sa uchytí a opakovaním sa stáva trvalou zložkou reči. Frazémy nie sú len nejaké relikty minulosti, ako sa to spontánne myslí. Je to len optický klam, že to, čo vznikalo v jazyku storočia, kladieme vo vedomí mechanicky na paušálnu rovinu kdesi v minulosti, nereflektujúc predpoklad, že frazémy vznikali postupne, s rozvojom úrovne života a jeho reflexie, a že týmto činom sa rodia dodnes. Proti naivnému zdaniu, že frazeológia je niečo prežité, dnešná regenerácia úzu frazém dokazuje, že je to organická súčasť rezervoáru vyjadrovania, ktorá súvisí s potrebou permanentného vyrovnávania sa s problémami života aj touto formou ich "exemplárnej" interpretácie a "verbálneho vybavovania".

Pozri aj vznik frazém.

Vývin frazém

Hlavný vývinový smer vo frazeológii je vývin frazém od voľných slovných spojení (porov. historický prototyp frazémy) cez ich postupné ustaľovanie sa až po ustálenie dvoma spôsobmi, a to metaforizáciou (sémantickou transformáciou) s väčším či menším stupňom motivácie, alebo zovšeobecnením, pričom frazémy vzniknuté druhým spôsobom sú menej početné. Vznik frazém je bezprostredne spojený s ohraničením spájateľnosti komponentov príslušného spojenia. Porov. vznik frazém.

Frazéma ako fakt kultúry

Frazéma je aj fakt kultúry. Frazémy predstavujú vo všeobecnosti úroveň, na ktorú sa spoločnosť dopracovala pri reflektovaní jednotlivých životných javov médiom frazeológie. Myslí sa tým na myšlienkovú, poznávaciu, hodnotiacu, mravnú a diskurzívnu úroveň vrátane úrovne semiotickej realizácie toho všetkého, nevynímajúc únosnú mieru expresívnosti a – vôľou referenčných životných situácií, ako aj obrazov a prozodickým utváraním frazém, ale hlavne postihovaním zmyslu mienenej skutočnosti – ani estetické prehĺbenie frazematických jednotiek.

Fond frazém predstavuje v svojom semioticky hĺbkovom zmysle výsledok duševnej tvorivosti danej pospolitosti, t. j. dosiahnutú úroveň poznania a jeho artikulácie, schopnosť morálneho cítenia a etickej reflexie, kultivovanosť citu a jeho tlmočenia, najmä vo vzťahu k všadeprítomnému fenoménu expresívnosti, v neposlednej miere sa zračí i v diferencovanosti estetického prieniku do utvárania frazémy a v jeho tvarovej manifestácii. V užšom zmysle predstavuje fond frazém sám osebe vonkajší dokument tejto duchovnej kultúry, ktorý sa písomne tezauruje, edične rozširuje, vedecky spracúva a pedagogicky reflektuje.

Frazéma ako estetický fakt

Frazéma ako estetický fakt je špecifická charakteristika na osi pragmatický fakt – estetický fakt. Táto charakteristika sa v skutočnosti môže pociťovať na celej rozlohe frazeológie, s výnimkou vulgárnych a obscénnych zvratov. Niečo iné je oná vrstva frazém, kde ide o explicitné estetické exponenty frazém, ako je verš, rytmus, rým, eufónia ap. Pri bežných frazémach bez expresívnej extremity chápeme ich estetickosť vo veľmi všeobecnom zmysle, a to ako fakt, že frazéma je trvalý, hotový semiotický útvar, v ktorom symbolický, evokačne naliehavý a zmyslovo prierazný obraz charakteristických životných situácií nesie v sebe hĺbkový životný zmysel, a to ako výsledok vyššej intelektuálnej, mravnej, citovej a v tom prípade aj estetickej úrovne istej pospolitosti. Preto sa frazémy prijímajú ako emblém duchovnej tvorivosti danej society. Pritom tento charakter pociťujeme aj pri frazémach s neplnou vetnou platnosťou, ktoré tvoria jadro frazeológie.

Historizmy a archaizmy vo frazémach

Výskyt archaizmov a historizmov vo frazémach je reliktom ich historického vývinu. Je to následok špecifickej ustálenosti frazém.

Archaizmy a historizmy vo frazémach môžu byť gramatické (my o vlku a vlk za humny) alelbo lexikálne (ležať ladom). Archaizmy sa vo frazémach nahrádzajú súčasnými synonymami častejšie ako historizmy, ktoré súčasné synonymá nemajú, napr. mať pod forgom – mať pod čapicou.

Veľká časť historizmov, ktoré ustúpili z aktívnej slovnej zásoby ako lexémy (na rozdiel od archaizmov nemajú súčasné synonymá, pretože pomenúvajú už zaniknuté javy a skutočnosti), sa zachovali v nej vo frazémach. Frazémy obsahujúce historizmy vôbec nemusia mať zastaraný charakter. Napr. mať na rováši niečo u niekoho; vystaviť niekoho na pranier; nemať ani groša; vyjsť na psí tridsiatok atď.

Článok pôvodne čerpal z diela ĎURČO, Peter (ed.). Frazeologická terminológia (1995) uverejneného na webe Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.