Fred Wesley

Fred Wesley
	; Fred Wesley
Základné informácie
Narodenie	4. júl 1943 (80 rokov); Columbus, Georgia
Žáner	džez, funk
Hrá na nástrojoch	trombón
Roky pôsob.	1960s – súčasnosť
Súvisiace; články	James Brown; The J.B.'s; Parliament-Funkadelic; Soulive
Webstránka	Oficiálna stránka
	Hudobný portál; Biografický portál

Fred Wesley (4. júl 1943, Columbus, Georgia) je americký džezový and funkový trombónista, najznámejší spoluprácou s Jamesom Brownom v šestdestiatych a sedemdesiatych rokoch ako aj s Parliament-Funkadelic v druhej polovici sedemdesiatych rokov.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Wesley sa narodil v Columbus, Georgia, neskôr sa rodičia presťahovali do Mobile, Alabama. Ak dieťa sa učil hrať na piane a neskôr trumpete a okolo veku 12 rokov jeho otec doniesol domov trombón, následne sa preorientoval na trombón.^[1]

Počas šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov bol dôležitým členom kapiel Jamesa Browna, hral na mnohých nahrávkach, čo sa stali hitmi vrátane „Say it Loud - I'm Black and I'm Proud“, „Mother Popcorn“ a spolu napísal piesne ako „Hot Pants“. Jeho klzké riffy a ostré, precízne sóla, doplňujúce solá saxofonistu Macea Parkra, dali Brownovým R&B, soul, a funk tónom svoj inštrumentálnu šťavu. V sedemedesiatych rokoch pracoval ako band leader a hudobný riaditeľ Brownovej kapely the J.B.'s a zložil väčšinu skladieb a aranžmánov pre kapelu. Jeho meno bolo uvedené na 'Fred Wesley & the J.B.'s' nahrávke "Doing It to Death", ktorá sa predala vo viac než milióne kusov a bola ocenená zlatou platňou R.I.A.A. v júli 1973.^[2] V roku 1975 odišiel z Brownovej kapely a strávil niekoľko rokov hraním v niekoľkých projektoch Parliament-Funkadelic Georgea Clintona, dokonca nahral niekoľko albumov odštiepenej kapely, The Horny Horns.

Wesley sa stal pojmom v jazze v roku 1978 keď sa stal súčasťou Count Basie Orchestra. Svoj prvý jazzový album ako líder, To Someone, vydal v roku 1988. Nasledový bol New Friends v 1990, Comme Ci Comme Ca v 1991, a živý album Swing and Be Funky, a Amalgamation v 1994.

Začiatkom deväťdesiatych rokov Wesley chodil na turné s kolegami z the James Brown band, Pee Wee Ellis a Maceo Parker, ako JB Horns. Odchodom Ellisa sa kapela stala The Maceo Parker Band. Wesley bol hlavným trombonistom s Parkrom do roku 1996 keď si založil vlastnú kapelu, The Fred Wesley Group, teraz známku pod názvom Fred Wesley and the New JBs.

Wesleyho 35-ročná kariéra zahrňuje hranie s a aranžovanie pre širokú škálu ďalších umelcov ako Ray Charles, Lionel Hampton, Randy Crawford, Vanessa Williams, The SOS Band, Cameo, Van Morrison, Socalled a raperov De La Soul. Veľa ďalších umelcov samplovalo jeho prácu.

V roku 2002 Wesley napísal Hit Me, Fred: Recollections of a Sideman, autobiografiu o svojom živote muzikanta, ktorý pracuje na projektoch iných kapiel. V roku 2002 tiež nahral album Wuda Cuda Shuda.

Wesley pracoval ako mimoriadny profesor na Katedre jazzových štúdií na School of Music na University of North Carolina at Greensboro od 2004 do 2006, a teraz pracuje so študentami ako hosťujúci umelec na viacerých ďalších školach vrátane Berklee College of Music a Columbia College of Chicago. Okrem vystupovania so svojou vlastnou kapelou tiež koncertuje ako súčasť kolaborácie zvanej Abraham Inc. spolu s klezmerovým umelcom Davidom Krakauerom a klezmerovo/hip-hopovým umelcom Socalled-om.^[3]

V roku 2007 prijal pozvánku prispieť do Goin' Home: A Tribute to Fats Domino (Vanguard). Prispel s Lenny Kravitz, Rebirth Brass Band, Troy "Trombone Shorty" Andrews, Pee Wee Ellis a Maceo Parker do ich verzie Dominovej skladby "Whole Lotta Lovin'".

V roku 2010 Wesley prispel do Kings (Freestyle Records), štvrtého albumu izraelského funkovo-Grooveového súboru, The Apples. Osobitné časti albumu boli venované práci s Wesleym, jedným z hrdinov skupiny.^[4]

Wesley tiež pôsobí na voľnej nohe ako aranžér, producent a štúdiový hráč.^[3]