Frico Kafenda
| Frico Kafenda | |
|---|---|
 |
|
| Základné informácie | |
| Narodenie | 2. november 1883 Mošovce |
| Úmrtie | 3. september 1963 (79 rokov) Bratislava |
| Pôsobenie | dirigent, hudobný skladateľ, pedagóg |
| Hrá na nástroje | klavír |
Frico Kafenda (* 2. november 1883, Mošovce – † 3. september 1963, Bratislava) Bol slovenský hudobný skladateľ a pedagóg. Medzi jeho žiakov klavíra patril aj slávny skladateľ Eugen Suchoň.
Životopis [upraviť]
Po štúdiách Kafenda pôsobil v Nemecku ako dirigent, no po prvej svetovej vojne sa vrátil na Slovensko. Pokúsil sa napísať slovenskú národnú operu, ale kvôli vypuknutiu druhej svetovej vojny zostalo jeho dielo nedokončené. Narukoval a padol do ruského zajatia, kde skicoval budúce Sláčikové kvarteto G dur, ktoré je zobrazením jeho osobných zážitkov zo zajateckého života. Po 2. svetovej vojne sa vrátil na Slovensko a stal sa jednou z vedúcich osobností hudobného života. Bol riaditeľom Hudobnej školy v Bratislave, vymenovali ho za lektora hudby na FF Univerzity Komenského v Bratislave. Zložil cyklus Tri mužské zbory (Išli hudci horou, Sedemdesiat sukieň mala. Posledná z jeho piesní je Pieseň vďaky na slová Plávku, kde vyjadruje pocity radosti nad víťazným skončením vojny. Zomrel v roku 1963 v Bratislave.
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Frico Kafenda
 |
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
