Fridrich I. Habsburský
| Fridrich I. Habsburský | |
| rímsky kráľ | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Habsburgovci |
| Panovanie | 1314 – 1330 |
| Korunovácia | 1314 |
| Predchodca | Henrich VII. |
| Nástupca | Ľudovít IV. |
| Ostatné tituly | rakúsky a štajerský vojvoda |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 1289 Viedenské Nové Mesto |
| Úmrtie | 13. január 1330 Gutenstein, Rakúsko |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Potomstvo | |
| Otec | Albrecht I. |
| Matka | Alžbeta Tirolská |
| Odkazy | |
 | Fridrich I. Habsburský (multimediálne súbory na commons) |
Fridrich I. (* 1289 – † 13. január 1330, Gutenstein, Rakúsko) bol rímsky kráľ, vojvoda rakúsky a štajerský.
Vojvoda[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa ako druhorodený syn Albrechta I. Habsburského a Alžbety, dcéry Menharda II. Tirolského. V roku 1306 Fridrich získal správu nad habsburskými krajinami, pretože jeho starší brat Rudolf sa stal českým kráľom. Po Rudolfovej skorej smrti v roku 1307 sa Habsburgovci znovu snažili o získanie českých krajín a toto snaženie nečakane skončilo v roku 1308 zavraždením Fridrichovho otca Albrechta I.
Habsburská moc bola vraždou značne otrasená a vôbec nebolo isté, či im budú v léno zverené ich vlastné krajiny, nieto krajiny české. Novým rímskym kráľom sa stal Henrich VII. Luxemburský, ktorý habsburským bratom ich krajiny v léno nakoniec udelil.
Roku 1312 vyslali rakúski vojvodovia poslov na aragónsky dvor a po dlhých rokovaniach došlo k uzavretiu dohody o dynastickom sobáši. Vojvoda Fridrich presvedčil svojich bratov, aby sa vzdali všetkých nárokov na vládu v rakúskych krajinách a podarilo sa mu získať aj súhlas krajinských stavov.[1] Splnil tak podmienku kráľa Jakuba II., že vláda nebude rozdrobená medzi množstvo habsburských bratov a Jakubov zať bude jediným vládcom. Svadba v zastúpení sa konala roku 1313 v Barcelone, a potom sa mladučká aragónska princezná vydala do alpskej krajiny. 31. januára 1314[1] sa na štajerskom hrade Judenburg konala svadba. Izabela pri ňom prijala nemecké meno Alžbeta a Fridrich sobášom získal politickú podporu svokra Jakuba Aragónskeho.[2]
Rímsky kráľ[upraviť | upraviť zdroj]
Zvolenie Fridricha[upraviť | upraviť zdroj]
Po nečakanej smrti Henricha Luxemburského sa uvoľnil trón Svätej ríše rímskej a začal zápas o jeho obsadenie. Jedným z mnohých záujemcov o tento post bol aj Fridrich. Izabela v liste otcovi z júna 1314 oznamuje, že manžel má medzi ríšskymi kniežatami štyri hlasy a pevne dúfa v priaznivý priebeh voľby.[3] Zúčastnila sa tiež Fridrichovho júlového rokovania s uhorským kráľom Karolom Róbertom, ktorý sľúbil Habsburgovcom všestrannú podporu proti komukoľvek a tiež, že bez ich účasti neuzavrie s nikým mier.[4] V septembri toho istého roku bol Fridrich zvolený v Sachsenhausene za rímskeho kráľa. O deň neskôr druhá časť kurfirstov na čele s Jánom Luxemburským zvolila Fridrichovho bratranca Ľudovíta Bavora.
Izabela bola na Turíce roku 1315 v Bazileji korunovaná a v krátkom slede porodila tri deti. Manželstvo bolo zrejme harmonické, ale kráľovský pár aj napriek bohatému Izabelinmu venu kvôli bojom s Ľudovítom Bavorom trpel nedostatkom finančných prostriedkov. Finančnú núdzu Izabela často riešila predajom svojich šperkov.
Dvaja králi[upraviť | upraviť zdroj]
Dvojvládie v ríši trvalo až do roku 1322, kedy v bitke pri Mühldorfe Fridrich padol do Ľudovítovho zajatia a bol internovaný na hrade Trausnitz. V marci 1325 uzavrel uväznený vojvoda s Ľudovítom tzv. Trausnitzký mier, v ktorom prisľúbil svojmu súperovi za svoju slobodu, že sa vzdá kráľovského titulu, svoje dŕžavy prijme ako ríšske léna a podporí Ľudovíta v boji proti jeho nepriateľom. Dohoda zlyhala kvôli nesúhlasu Fridrichových bratov a Fridrich sa tak rytiersky vrátil späť k svojmu väzniteľovi.[5] V septembri 1325 bratranci uzavreli novú zmluvu. Ľudovít uznal Fridricha za spolukráľa, vládu nad ríšou mali vykonávať spoločne. Leopold Habsburský so zmluvou po prisľúbení ríšskeho vikariátu súhlasil, nie však pápež.
Ľudovít Bavor sa naďalej aktívne prejavoval na politickej scéne. Fridrich bol pravdepodobne v dôsledku väznenia chorý a posledné tri roky svojho života o sebe takmer nedával vedieť.
| „ | Zomrel utrápený ťažbou rozličných nemocí a zvlášť hrozným množstvom vší na svojom hrade, zvanom Gutestein, v Rakúsku a bol pochovaný v Mauerbachu, kláštore rádu kartuziánskeho, ktorý sám založil. Tento Fridrich ... zviedol mnoho bitiek, ale postrádal takmer obyčajné víťazstvo a spôsobil v ríši nebezpečné rozkoly ... | “ |
| – Petr Žitavský[6] | ||
Izabela manžela prežila iba o niekoľko mesiacov.[7]
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- HAMANNOVÁ, Brigitte. Habsburkové. Životopisná encyklopedie. Praha : Brána ; Knižní klub, 1996. 408 s. ISBN 80-85946-19-X.
- KRIEGER, Karl-Friedrich. Habsburkové ve středověku. Od Rudolfa I. (1218-1291) do Fridricha III. (1415-1493). [s.l.] : Argo, 2003. 254 s. ISBN 80-7203-453-7.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KRIEGER, Karl-Friedrich. Habsburkové ve středověku. Od Rudolfa I. (1218-1291) do Fridricha III. (1415-1493). Praha : Argo, 2003. ISBN 80-7203-453-7. S. 107.
- ↑ SPĚVÁČEK, Jiří. Jan Lucemburský a jeho doba 1296-1346. Praha : Svoboda, 1994. ISBN 80-205-0291-2. S. 256. (český)
- ↑ Spěváček, str. 202
- ↑ Spěváček, str. 203
- ↑ Krieger, str. 116
- ↑ Zbraslavská kronika. Ed. Zdeněk Fiala; preklad František Heřmanský, Rudolf Mertlík. Praha : Svoboda, 1976. 597 s. Ďalej len Zbraslavská kronika. S. 377.
- ↑ www.genealogie-mittelalter.de
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fridrich I. Habsburský
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fridrich I. Habsburský na českej Wikipédii.
Fridrich I. Habsburský
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Henrich VII. |
Rímsky kráľ 1306 – 1307 |
Nástupca Ľudovít IV. |