Fridrich II. (Prusko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Fridrich II. Veľký)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Fridrich II.
Fridrich II. (Prusko)
pruský kráľ

Narodenie 24. január 1712
Berlín, Prusko (dnes Nemecko)
Úmrtie 17. august 1786 (74 rokov)
Postupim, Prusko (dnes Nemecko)

Fridrich II. alebo Fridrich Veľký (po nemecky Friedrich II., Friedrich der Große) (* 24. január 1712, Berlín – † 17. august 1786, Postupim) bol od roku 1740 pruským kráľom z dynastie Hohenzollernovcov. Bol popredným predstaviteľom osvietenského absolutizmu.

Život a vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže mal veľmi prísneho otca, v roku 1730 podnikol spolu s priateľom Hansom Hermannom von Katte diletantský pokus o útek do Anglicka, načo oboch uväznili v jednej pevnosti a Katte bol popravený.

Na nátlak svojho otca si roku 1733 musel vziať Elisabeth Christine von Braunschweig-Bevern, vzdialenú príbuznú Habsburgovcov. Ich manželstvo ostalo bezdetné.

Vojna o rakúske dedičstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Ako kráľ sa preslávil ako vynikajúci vojvodca a podstatne rozšíril územie Pruska. Od otca zdedil dobre vycvičené vojsko. Odmietol uznať dedičné nároky Márie Terézie a po krátkom vyjednávaní vtrhol do Sliezska. V bitke pri Molviciach porazil rakúske zbory a zmocnil sa takmer celého Sliezska. Pripojil sa k spojeneckej zmluve Bavorska a Francúzska, ktorá mala za cieľ rozdeliť Rakúsko. (Vojna o Rakúske dedičstvo) Márii Terézii pomohli nakoniec Uhri, ktorí zorganizovali 40-tisícovú armádu a bránili jej záujmy. V roku 1742 však Fridrich II. zvíťazil v bitke pri Chotušiciach. Mária Terézia s ním bola nakoniec nútená uzavrieť mier a odstúpiť mu Dolné Sliezsko. Roku 1744 zdedil východné Frízsko a opäť začal vojnové operácie. Vstúpil do Čiech, ale bol tiež nútený sa brániť rakúskemu postupu do Sliezska. V bitke pri Hohenfriedbergu ich porazil, následne porazil aj Sasko a stal sa tak jedným z najmocnejších vládcov v Európe.

Sedemročná vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Čoskoro sa proti nemu vytvorila koalícia Ruska, Rakúska a Francúzska, ku ktorej sa neskôr pridalo aj Sasko a Švédsko. Fridricha II. podporovalo iba Anglicko. V roku 1756 prepadol Sasko, a začal sedemročnú vojnu. Akcie spojencov proti nemu neboli dobre koordinované a tak bol schopný presúvať svoje sily na najviac ohrozené miesta. Takýto spôsob boja si vyžadoval neobyčajnú schopnosť manévrovať a taktizovať. Rakúske a ruské armády síce viackrát zvíťazili nad pruskými silami a načas obsadili dokonca aj Berlín, ale Fridrich aj po týchto neúspechoch vzdoroval koalícii neobyčajne húževnato a spôsobil jej niekoľko citeľných porážok. Dňa 5. decembra 1757 dosiahol svoje najslávnejšie víťazstvo nad početnejším vojskom Rakúšanov v bitke pri Leuthene (teraz Lutynia v Poľsku). Táto bitka sa zapísala do dejín vojenstva ako klasický príklad taktiky útočného manévru - takzvaného kosého šíku. V priebehu bitky podnikol riskantný a mimoriadne zložitý manéver, ktorým počas dvoch hodín zatočil pruské voje o 90 stupňov na sever a zostavil svoj kosý šík v troch sledoch, pravým krídlom stupňovite napred a ľavým zadržaným. Išlo skutočne o majstrovský kúsok. keďže pohyboval 10 km dlhými líniami s 10 tisíc mužmi, v pahorkatovitom teréne, v blízkosti nepriateľa, ktorý naňho mohol kedykoľvek zaútočiť, pričom bolo treba dodržiavať vzdialenosti medzi krídlami a líniami. Takto sformovanými jednotkami Fridrich napadol ľavé krídlo rakúskej armády a porazil ju. Ďalej vybojoval niekoľko víťazstiev, ale v bitke pri Kunnersdorfe ho porazili spojené rakúsko-ruské vojská. Sériu neúspechov zastavili Angličania, ktorí na mori porazili Francúzsko a smrť cárovnej Alžbety I., po ktorej sa na trón dostal Peter III., ktorý bol obdivovateľom Fridricha a okamžite zastavil vojenské akcie proti Prusku. Mocenské postavenie Pruska sa tak zlepšilo. Celková vyčerpanosť obidvoch bojujúcich strán mala za následok podpísanie mieru. Prusko sa udržalo medzi európskymi veľmocami a bolo konkurentom Habsburskej monarchie. Vo vojne o bavorské dedičstvo (1778/1779) prekazil snahu Jozefa II. Habsburského vymeniť Belgicko za veľké časti Bavorska. Ako protiváhu katolíckych habsburských území v nemeckej ríši, inicioval vytvorenie tzv. Kniežacieho spolku (1785) viacerých protestantských nemeckých kniežatstiev, ktorý ale v roku 1790 zanikol.

Prvé delenie Poľska[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1772 sa zúčastnil na prvom delení Poľska (tým, že získal Západné Prusko spojil územia Brandenburska a Východného Pruska).

Reformy[upraviť | upraviť zdroj]

Fridrich bol veľmi reforme orientovaný vládca. Jeho heslom bolo: „Som prvý sluha môjho štátu.“ Ako kráľ zrušil mučenie, vyhlásil slobodu vierovyznania. V oblasti práva zaviedol rozsiahly zákonník „Allgemeines Landrecht“, ktorý v Nemecku platil ešte veľmi dlho až do zavedenia Občianskeho zákonníka. Ďalej uskutočnil reformy poľnohospodárstva (nariadil pestovanie zemiakov), vojenstva, školstva (postavenie stoviek škôl) a vytvoril silný úradnícky stav, ktorý bol povinný s každým občanom zaobchádzať rovnako. Všetci občania Pruska mali možnosť obrátiť sa listom alebo dokonca osobne na kráľa. Zrušenie nevoľníctva sa mu nepodarilo presadiť. Významná bola otvorenosť voči imigrantom a náboženským menšinám (hugenotom, katolíkom), v diskriminácii Židov však svojimi nariadeniami pokračoval. Prusko bolo za jeho vlády aj prvou absolútnou monarchiou v Európe, v ktorej bola zavedená aspoň obmedzená sloboda tlače.

Vo vojenstve bol prívržencom údernej taktiky a presadzoval zásadu rýchlych bodákových útokov. Využíval najväčšiu slabinu vtedy bežnej lineárnej bojovej zostavy – zraniteľnosť krídel, a začal proti nim používať kosý šík. V jeho armáde vládla prísna disciplína, udržovaná ťažkými telesnými trestami. Tiež inicioval založenie vojenskej akadémie.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Priťahovala ho francúzska kultúra a osvietenstvo. Mal veľa priateľov z oblasti humanitných vied. K ženám mal odmeraný vzťah, podľa niekorých názorov bol homosexuál.

Písal si s Voltairom a prijal ho na svojom dvore v Postupime (1750 - 1753). Sám napísal veľa diel vo francúzštine a bol jedným z najrozšírenejších spisovateľov 18. storočia. V Európe sa preslávil dielom „Anti-Macchiavell“ (1740), v ktorom osvietensky kritizoval Machiavelliho zásady. Zaujímalo ho umenie v každej forme, napríklad sám naskicoval svoj budúci postupimský zámok Sanssouci (z franc. „bezstarostný“). Založil dôležitú zbierku obrazov a venoval sa aj hudbe (hra na flautu; aj sám skladal). Známe je jeho stretnutie s Johannom Sebastianom Bachom v roku 1747 v Sanssouci.

Fridrichov militarizmus zavliekol do vojny veľkú časť Európy.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Fridrich II. (Prusko)
Vladárske tituly
Predchodca
Fridrich Viliam I.
kráľ
17401786
Nástupca
Fridrich Viliam II.