Friedrich Nietzsche

	Friedrich Nietzsche
	Západná filozofia; Filozofia 19. storočia
Biografické údaje
Meno	Friedrich Wilhelm Nietzsche
Narodenie	15. október 1844; Röcken, Nemecko
Úmrtie	25. august 1900 (55 rokov); Weimar, Nemecko
Dielo
Škola/tradícia	weimarský klasicizmus; predchodca kontinentálnej filozofie, existencializmu, postmodernizmu, postštrukturalizmu, psychoanalýzy
Oblasť záujmu	estetika, etika, ontológia, filozofia dejín, psychológia, axiológia
Význačné myšlienky	Apolónske a dionýzovské, Boh je mŕtvy, večný návrat, inštinkt stáda, nadčlovek, perspektivizmus, vôľa k moci
	Ovplyvnený Dostojevskij, Emerson, Goethe, Herakleitos, Kant, Platón, La Rochefoucauld, Schopenhauer, Pascal, Wagner, Darwin, Burckhardt, Stendhal, Spinoza ;
	Ovplyvnil Theodor Adorno, Georges Bataille, Jean Baudrillard, Martin Buber, Judith Butler, Albert Camus, Gilles Deleuze, Jacques Derrida, Michel Foucault, Martin Heidegger, Iqbal, Karl Jaspers, Ayn Rand, George Santayana, Jean-Paul Sartre, Leo Strauss, Oswald Spengler, Bernard Williams, Ludwig Wittgenstein ;
Podpis
Odkazy
Projekt; Guttenberg	Friedrich Nietzsche; (plné texty diel autora)
	Friedrich Nietzsche; (multimediálne súbory na commons)
	Biografický portál

Friedrich Wilhelm Nietzsche (* 15. október 1844, Röcken pri Lützene – † 25. august 1900, Weimar) bol nemecký filozof a filológ.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Vychádzal zo Schopenhauerovej metafyziky vôle a darwinistického princípu boja o existenciu a smeroval k vytvoreniu koncepcie nadčloveka, ktorého úlohou má byť zničenie všetkého klamárskeho, chorobného, životu nepriateľského. Nietzsche je jedným z najvýznamnejších filozofov života. ^[1]

Bol profesor na univerzite v Bazileji, kde spoznal Richarda Wagnera.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine luteránskeho farára, ktorý však nebol v postavení protagonistu rodiny a teda v jeho rodine bola dominantná jeho matka. Neskôr mu otec zomrel a o rok na to aj jeho brat a tak bol vychovávaný medzi samými ženami, čo sa odzrkadlilo aj na jeho živote. Ako každý Nemec vtedajšej doby sa chcel stať vojakom, avšak krátko po narukovaní mal nešťastný pád z koňa, ktorý mu vzal možnosť zotrvať v armáde, ale jeho túžba bola taká veľká, že aj druhýkrát sa mu podarilo do armády dostať, no nie na dlho lebo dostal úplavicu a teraz sa musel už definitívne rozlúčiť s kariérou v armáde. Toto všetko sa podpísalo aj pod jeho chápanie života a taktiež pod jeho duševné zdravie. Ako brilantný študent sa už v roku 1869 stal profesorom klasickej filológie na univerzite v Bazileji, ale v roku 1879 musel zo zdravotných dôvodov školu opustiť. Nasledujúcich 10 rokov strávil na cestách po Európe, kde napísal väčšinu svojich veľkých diel. 3. januára 1889 v Turíne sa nervovo zrútil, čo mu prekazilo jeho ďalšiu prácu. Po zvyšok života bol duševne chorý (pravdepodobne vaskulárna demencia a maniodepresia). V rokoch 1898 až 1899 utrpel minimálne dve mŕtvice, kvôli ktorým čiastočne ochromel, nedokázal chodiť ani rozprávať. V strede augusta roku 1900 dostal zápal pľúc a v noci z 24. na 25. augusta mal ďalšiu mŕtvicu, na ktorú neskôr v ten deň zomiera.

Filozofia[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho filozofiu delíme na 3 obdobia.

Zaujíma sa o filozofiu antickú, renesančnú a nemeckú kultúru. Konfrontoval klasický ideál so súčasnou nemeckou kultúrou.
Obdobie pozitivizmu, prechádza na pozície scientizmu, zdôrazňuje význam vedy nad umením, jeho vzorom je Darwinova teória o vývoji živočíchov (evolučná teória).
Vrcholná etapa v jeho filozofii, ktorú reprezentuje životným dielom Tak vravel Zarathustra.

Základné tematické okruhy jeho filozofie:

vôľa k moci
nadčlovek
prehodnotenie všetkých hodnôt
nihilizmus

Najvyššou hodnotou pre Nietzscheho je život, ktorý sa realizuje od vôle k životu až po vôľu k moci. Na rozdiel od Schopenhauera nechápe vôľu ako podstatu sveta, ale ako individuálnu vôľu ľudského jedinca k životu a moci. Tiež sa nestotožňuje s popieraním vôle, ale potvrdzovanie vôle k moci považuje za pozitívnu hodnotu. Človek je výsledkom evolúcie života ktorej biologický mechanizmus sa u človeka zastavil, ale evolúcia pokračuje smerom k nadčloveku.

Nadčlovek už nie je produktom mechanického prírodného procesu, ale produktom ľudskej aktivity, ľudskej vôle k moci. Pod vôľou k moci chápe nielen fyzické a politické násilie, ale aj životné aktivity - snaha niečo poznať, osvojiť si, ovládnuť, využiť, manipulovať, prisvojiť si. Túto ďalšiu evolúciu neurčujú prírodné zákony. Človek sa k nej musí dopracovať sám, presadiť sa svojou vôľou k moci proti priemernému, menejcennému. To dokáže len nadčlovek, ktorý sa oslobodí od pút tradičnej morálky a dokáže prehodnotiť všetky hodnoty storočia upevňované v židovsko-kresťanskej tradícii. Hlásaním pokory, lásky k blížnemu, utrpenia. Náboženská tradícia stavia prekážky neobmedzenej vôli k moci, ktorú presadzujú silní, vznešení, statoční ľudia. V priebehu dejín existujú 2 morálky a dvojaké hodnoty.

Morálka pánov - renesančná morálka, ktorá svojimi hodnotami preniká až k pápežovi.
Morálka otrokov - kresťanská morálka, ktorej hodnoty sú otrocké. Táto morálka nihilizuje všetko to, čo k morálke pánov prirodzene patrí a interpretuje to ako niečo nepravé a nehodnotné. Pravým a hodnotovým sa stáva to, čo nepochádza z tohto sveta. Vyznačuje sa tým, že zo svojej slabosti a bezmocnosti robí svoju prednosť. Takýmto prevrátením hodnôt sa rodí moc bezmocných, biednych, trpiacich. Nihilizmus znamená, že najvyššie hodnoty sa znehodnocujú. Situáciu človeka v modernom svete charakterizuje takto: ”Boh je mŕtvy. Boh zostáva mŕtvy! A my sme ho zabili! My všetci sme jeho vrahmi! Ako sa utešíme?”

Nietzsche nehľadá racionálne - vedecké dôkazy Boha, hlása smrť kresťanského Boha v zmysle noetickom (o poznaní), ale aj etickom. V podstate nehovorí o Bohu, ale o človeku, ktorý stráca vieru v Boha a tým v modernom svete stráca oporu v hierarchii hodnôt svojho života. Je odkázaný sám na seba, je osamotený, je neistý, ale je oslobodený. Nie každý je schopný zmeniť seba samého a svet, hoci to je cesta od človeka k nadčloveku.

Jeho koncepcia nadčloveka nepopisuje jeho základné črty, jeho profil. Je to preto,že nadčloveka stavia oveľa vyššie ako súčasného človeka, ktorý nemôže mať ani približnú predstavu o nadčloveku. Na jednej strane je nihilista v popieraní absolútnosti právd (Božie), mravných hodnôt, života a konania. Na druhej strane potvrdzuje život, existenciu človeka, hľadanie zmyslu bytia i vlastného jestvovania vo svete. Nietzsche ovplyvnil filozofiu života v 20.stor. - filozofiu existencie Martina Heideggera.

Zneužitie[upraviť | upraviť zdroj]

Diela boli zneužité ideológiami nacizmu, ako napríklad výnimočnosť árijskej rasy, jej vôľa k expanzii, antisemitizmu a „vyšľachtenia“ rasovo čistého človeka. Tieto skreslené ideológie boli šírené hlavne prostredníctvom jeho sestry Elisabeth, ktorá vydávala jeho texty v silne skreslených výberoch. Mimo iné, posmrtný výber poznámok nezamýšľaných k publikácii Vôľa k moci (Wille zur Macht, 1901). Nietzsche však odmietal antisemitizmus aj nemecký nacionalizmus svojej doby – vyjadruje sa o nich výsmešne na mnohých miestach vo svojich dielach. Jeho reálny vplyv na nacistickú ideológiu je marginálny.