Frizinské pamiatky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jedna stránka z Frizinských zlomkov

Frizinské pamiatky alebo Frizinské zlomky (nem. Freisinger Denkmäler, slov. Brižinski spomeniki, lat. Monumenta Frisingensia) sú tri latinkou písané texty, ktoré v zachovanej podobe jazykovo a časovo spadajú do slovinskej redakcie staroslovienčiny resp. cirkevnej slovančiny[pozn 1], ale pôvodne boli staroslovienske a písané hlaholikou (túto druhú skutočnosť v Slovinsku spravidla popierajú). Nie sú to originály, ale prepisy: originály sú pravdepodobne z prvej polovice 9. storočia, prepisy z neskoršieho obdobia (pozri nižšie).[1]

Frizinské pamiatky sú zaznamenané na prázdnych stranách latinského kódexu v biskupskej knižnici vo Freisingu v Nemecku, od roku 1803 sú v knižnici v Mníchove.

Text je starosloviensky so slovinskými a nemeckými jazykovými prvkami, z pohľadu Slovinska ide o najstarší text v slovinčine. Zároveň je to najstarší zachovaný (dlhší) slovanský text písaný latinkou vôbec. Starosloviensky pôvod tejto pamiatky dokázal v roku 1942 A. V. Isačenko v práci Jazyk a pôvod Frizinských pamiatok (1943).

Frizinské pamiatky sú tieto 3 texty:

Texty ako také vznikli vo veľkomoravskom prostredí v 9. stor., odtiaľ sa dostali do slovinského prostredia. Zachovaná podoba (dokument ako taký) vznikla v dvoch krokoch:

  • 2. a 3. text: medzi 972 a 1000, najpravdepodobnejšie okolo roku 980, zapísal ho nemecký pisár.[1]
  • 1. text: asi v 20. rokoch 11. storočia (najneskôr 1039), zapísal ho spamäti slovanský kňaz

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. O cirkevnej slovančine namiesto staroslovienčiny spravidla hovoríme od 11. stor. - Frizinské pomiatky vznikli v 10. a 11. stor.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b STANISLAV, Ján. Starosloviensky jazyk 1: Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo.Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 371 s. S. 91.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]