Fytoalexín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Fytoalexíny (z gr. phyton - rastlina, alexein - brániť sa) sú nízkomolekulárne, nebielkovinové rastlinné obranné látky, ktoré sa za normálnych podmienok v rastlinách nenachádzajú, ale tvoria sa až po napadnutí rastliny patogénom. Pre niektoré patogény (väčšinou pre parazitické huby, ale aj pre niektoré baktérie) sú toxické. Zaraďujeme ich medzi sekundárne metabolity. Fytoalexíny zahŕňajú množstvo rôznych typov látok, ktoré sú druhovo špecifické (napr. terpenoidy, alkaloidy, flavonoidy a podobne). Sú však málo špecifické na druh patogéna a môžu sa tvoriť aj pri inom druhu stresu (napr. pri postriekaní medenými soľami).

Syntéza fytoalexínov sa v rastlinách spúšťa pomocou špecifických látok, ktoré nazývame elicitory. Sú to látky, ktoré dokážu rastlinné bunky rozoznávať svojimi receptormi. Môžu to byť jednak látky uvoľňované z tela patogéna, alebo vzniknuté rozkladnou činnosťou patogéna na bunky rastliny. Tieto látky po naviazaní na receptor spúšťajú v rastlinách poplachový signál. Poplachový signál vyvolá v rastlinách odpoveď vo forme tvorby obranných látok.

Poplachový signál po napadnutí niektorej časti rastliny nespúšťa len lokálnu obrannú reakciu, ale často vedie aj spusteniu obranných reakcií v celej rastline, čo nazývame Systémová získaná rezistencia (SAR).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]